Peter (1992), pochádza z malebnej dedinky v blízkosti Prešova. Vyštudoval strednú odbornú školu drevársku a odvtedy drevo nevidel. Po škole pracoval na horúcej linke jednej prieskumnej agentúry. Po rokoch trápenia (za minimálnu mzdu :/) sa rozhodol splniť si svoj sen a posunúť sa o level vyššie. Jeho vášeň pre cestovanie sa stala jeho prácou a koníčkom. Teraz už päť rokov brázdi cesty západnej Európy.
Nataly (1994), pochádza z malebného mestečka Prešov. Vyštudovala strednú zdravotnícku školu. Popri škole taktiež pracovala v rovnakej prieskumnej agentúre. Po prerušení štúdia na vysokej škole sa rozhodla na rok si vyskúšať život na kolesách. Na základe tejto skúsenosti sa vrátila domov a spravila si všetky potrebné doklady a kvalifikáciu, aby mohla spoločne s Petrom brázdiť cesty západnej Európy.
Pamätám si na slová môjho učiteľa, skúseného a uznávaného doktora, ktorý nám hovoril:
Partnera/ Partnerku si hľadaj pri práci, nie pri tanci!
V skratke, páry si viac rozumejú ak majú okrem záľub aj spoločnú prácu. Vedia, čo od tej práce môžu očakávať. A pri obede sa o nej môžu normálne baviť, bez zbytočného vysvetľovania.
Samozrejme, nemusia sa spolu deliť o stôl v kancelárií, stačí ak majú spoločné zameranie. Nechcem, aby to vyznelo, že si budú v práci nonstop na očiach. Stačí profesia alebo druh práce. (Česť výnimkám.) 😉
Asi sa chytáš za hlavu… Viem, je to šialené. Dvaja ľudia zavretí v malej kabíne? Nonstop spolu? Aj tu je riziko ponorkovej choroby.
Nato existuje jednoduché vysvetlenie. Ak si dvaja ľudia majú liezť na nervy, nepotrebujú kabínu kamiónu. Stačí jeden byt, jeden zlozvyk a kopec ďalších vecí. V našom prípade sme sa naučili – ako spolu prežiť.
Čo je lepšie ako mať: najlepšieho kolegu, kamaráta, „dvojča svojím spôsobom“, a manžela v jednom?
Nataly
Peter a Nataly 