Opováž sa jazdiť na kamióne

Keď sme boli malí, mali sme sny. Množstvo profesií sme mali až príliš zidealizovaných. V tú chvíľu sa nám zdalo všetko omnoho lepšie, ako sedieť v škole a učiť sa. Že, Dávid?

Tento článok venujem tebe. Máš krásnych 13 rokov. A nie len ty, ale aj množstvo iných deciek, ktoré nám píšu s rozžiarenými očami a básnia o tom, aký super job to my máme. Teraz si všetci sadnite a pozorne čítajte. Nie je to až také super.

Každý budúci vodič nejako začínal. V mojom prípade to boli hračky ako súprava vláčika či hypnotizujúce kolieska na kočíku pre bábiky, ktoré mi niekto daroval v domnienke, že ma ten kočík bude zaujímať viac.

Neskôr som sa dostala k hre Bus Driver. Známa mi ju darovala napálenú na CD. Môj detský sen, ktorý sa formoval v trolejbuse číslo 4 smer Pod Šalgovíkom a Sídlisko 3, nabral iný rozmer. Vyskúšala som všetky módy, pomaličky som odomkla lepšie autobusy a skúšala, čo tá hra dá. Mala som vlastných nenáročných cestujúcich a takto bez vodičáku a skúsenosti som mohla šoférovať autobus.

Ty a Peťo ste na to šli komplexnejšie, našli ste si Euro Truck Simulator. Skvelá hra, však? Priznám sa, ja som ju hrala prvýkrát iba nedávno. S Peťom sme si ju spojazdnili na novom notebooku. Všimli sme si, že vo výbere vodičov nie je ani jedna žena. To prekvapivo nahnevalo najviac Peťa. Potom sme sa chvíľku hrali. Bola to zábava. Žiadne predpisy, tachograf či rýchlostný limit.

Aká je realita?

Ak sa takto zabávajú budúci vodiči, nečudo, že sú takýto natešení a plní optimizmu. V skutočnosti to vyzerá nejako takto (opis je ešte z čias, keď sme pracovali v STD) :

Nedeľa, niečo po siedmej večer. Tentoraz sa nám podarilo zbaliť o niečo praktickejšie a prekvapivo aj rýchlejšie. Všetko nám vošlo do kufra a na zadných sedadlách ostalo pár centimetrov pre tretieho cestujúceho, nenáročného na priestor a pohodlie. Pomaly vyrážame do Košíc, kde si máme prebrať kamión. V duchu tŕpnem, aký vodič ho mal pred nami. Vedierko s čistiacimi prostriedkami a niekoľko handričiek je nachystané. Ešte predtým, než sa vybalíme, chcem to upratať.

Cesta do Košíc trvá niečo cez hodinu. Vôbec sa mi tam nechce ísť. Keď si predstavím ten minimálne hodinový chaos: nájsť kamión, nájsť náves, zapnúť, nachystať náves, vybaliť sa a nakoniec ešte odšoférovať čo najďalej, tak trošku ľutujem, prečo som si nevybrala inú prácu, ktorá by ma tohto vstávania a nočných ušetrila. Mala som byť učiteľkou. Tá nočné nemá, aspoň zatiaľ.

Fajn, auto z vonku vyzerá byť v poriadku. Nič mu nechýba. Zvnútra to nie je žiadna výhra, ale aspoň tam nie je prenikavá cigaretová aróma, ako sme mali naposledy. Nevedeli sme sa toho zápachu zbaviť celý turnus. Medzitým, čo Peter preberá od kolegu auto a spisujú preberací protokol, ja utieram priebežne kabínu handričkou. Po pár minútach je celá čierna. Keď ňou neskôr mávam pred očami kolegu, ktorý je zodpovedný za poriadok v aute, iba skloní hlavu a tvári sa, že ten neporiadok s ním nemá nič spoločné. Ako inak.

Konečne sme na ceste. Hrkotajúc sa presúvame k hranici s Poľskom. Ak je niečo okrem dobrej výplaty, po čom túži každý kamionista, je to R4. Cesta, z ktorej sú hotové (z Prešova) rekordné 4 km. Cesta, po ktorej chodia kamióny, je teraz des a hrôza. Domáci si vedia poradiť, ale cezpoľní to majú stále ťažké. Už ani nerátam, koľko kamiónov preletelo zákrutami a odstavili to v poli. Koľko len tak zišlo z cesty, ba dokonca americké vojsko, ktoré to v dedinke zapichlo rovno do kanála. Je to tu ako na bojisku. Kamióny na ceste bojujú o každý kúsok miesta, aby sa zmestili. Bohužiaľ, nie vždy sa im to podarí.

Takto tu skončilo americké vojsko

Policajti

Prechádzame hranicu, zapisujeme si kilometre a pokukujeme, či sa niekde nemocú policajti. Najbližších 300 km máme pokoj. Mávajú nám až za platidlami. Zastavíme, otvoríme dvere a rožhavene sa vrhnú na tachograf. Našťastie, všetko je ok. My to vieme, im to počítač povie o niekoľko minút neskôr. Už bez žiadneho náznaku záujmu nám podávajú späť doklady a jedným očkom striehnu na platidlá a blížiace sa kamióny, vyberajú si svoju budúcu obeť.

Pomaly sa blíži večer, čas zaparkovať a urobiť bezpečnostnú prestávku. Situácia v Nemecku je však nekompromisná. Všetky dobré fleky sú obsadené. S malou dušičkou míňame parkovisko za parkoviskom a hľadáme nejaké voľné miesto. Sami nevieme ako, podarí sa to tesne pred skončením výkonu. Zo srdca nám práve odpadol veľký kus balvanu.

Na vykládke sme ráno. Ešte pred otvorením firmy je pred nami niekoľko kusov iných kamiónov. Nazbierali sa tu a nedočkavo čakajú, akoby mali dostať niečo špeciálne. Faktom je, že každý to chce mať čím skôr za sebou a utekať na nakládku. V tom lepšom prípade je na firme poradovník a ty máš nejaké čísielko, ktoré nedovolí, aby ťa predbehli miestni vodiči. Inokedy tam vieš stráviť aj celý deň. Či je vonku cez 39 stupňov alebo mrznúce mrazy, dážď. Je to jedno, naložiť sa to musí a nikto to nespraví za teba.

Vlastné fitnescentrum? Nie je problém.

Hru si pauzneš, ideš na toaletu alebo zahryznúť niečo dobré pod zub? Realita je trošku iná. Na toaletu ti urgentne treba práve vtedy, ak v okolí nie je žiadna. Je to taký zákon schválnosti. Tí, ktorí to už od školy nevedeli na 45 minút zadržať, odstavia niekde na krajnici, kde je to najviac nebezpečné, a označkujú si koleso. Iní to robia na parkovisku, kde toaleta je, ale sú asi zťp a majú to ďaleko. Prosím, nerob sestre hanbu a ty to nikdy nerob.

Vlastné skúsenosti sú na nezaplatenie

Každý vodič má svoje „know-how“. Najlepšie je to svoje nechať si pre seba a nezdieľať ho s ostatnými. Môžu to použiť proti tebe, keď sa im to bude hodiť. Je dobré, ak hráš čistú hru podľa predpisov. Čisté svedomie je na nezaplatenie. Ver mi, že existujú firmy, ktoré nijakým spôsobom nepresviedčajú vodičov v štýle: veď to tak robí každý. Nikdy nepristúp na takú hru. Nemusí sa nič stať, dokonca ti to prejde, ale skôr či neskôr na to doplatíš inak.

Nejeden múdry vodič sa takto zobudil v priekope, mysliac si, veď to ešte zvládnem, musím ísť. Nie, naozaj nemusíš. Keď si unavený, strácaš koncentráciu a na ceste vidíš rôzne hlúposti, okamžite zastav. Je jedno, že výkon končí až neskôr alebo že ráno niekde musíš byť. Vekom, časom a skúsenosťami na to prídeš aj sám. Možno tvoja generácia je o niečo lepšia a nepočúva naivne staršie ročníky v nádeji, že oni to vedia najlepšie. Áno, vedia a vedia aj dobre manipulovať.

Ak si ešte stále tvrdohlavo presvedčený, že to zvládneš, a moje slová ťa neodradili, je to v poriadku. Bola som rovnaká ako ty. Našlo sa množstvo ľudí, ktorí ma odhovárali a snažili sa za každú cenu zmeniť môj názor. Priprav sa na tieto vyčerpávajúce monológy aj ty. Rodičia snívajú, že ich deti budú doktori, právnici, vedci. Preboha, len nie kamionisti. Nemaj im to za zlé.

Na rozdiel odo mňa máš výhodu. Si chlapec. Nik nebude riešiť, že nemáš dostatok svalovej hmoty či kíl, že sa to nehodí, že to nie je práca pre teba a žeby si mal robiť niečo lepšie alebo byť doma a starať sa o deti.

Je super cestovať, byť sám sebe pánom, celkom fajn zarobiť. Viem, že je to podobne skvelý job, ako byť youtuber a influencer. Len to, čo si zarobíš, oveľa ľahšie minieš.

Sicília je krásna, však?

Ocitneš sa na zaujímavých miestach. Spoznáš rôzne trasy. Budeš sa lepšie orientovať v mape a spoznáš veľa zaujímavých ľudí. Poobzeráš si fabriky a uvidíš, že veci sa vyrábajú inak, než si si myslel. Možno na niektoré z nich aj zmeníš názor.

Nuda doma, zábava za hranicami

Nudné víkendy u babky na dedine vymeníš za víkendy pri mori či v metropolách, ktoré by inak vyšli o niečo drahšie. Ochutnáš rôzne jedlá. Aj klasická pizza v Taliansku chutí inak ako na Slovensku. Zamiluješ si produkty, ktoré na Slovensku v obchode nenájdeš, a budeš ich v húfoch nosiť domov.

Ver mi, že za týmto pozlátkom, ktoré vidíš na mne a Peťovi, sa skrýva kopec driny. Množstvo prebdených nocí, modrín, trápenia sa s návesom a dní mimo Slovenska, o ktoré sme ukrátili našu rodinu a priateľov.

Vykládka za každého počasia

Dlhé turnusy ti možno zo začiatku nebudú prekážať. Predsa len, keď ťa doma nič nedrží, je ľahké niekam zmiznúť a užívať si dobrodružstvá na cestách. Neskôr to bude možno problém, zmeníš prácu, upravíš turnusy alebo sa na to všetko vykašleš. Je to ako droga. Raz si zvykneš na túto prácu a ani nevieš ako a volant vymeníš za chodítko pre seniorov.

Kto vie, aké budú novinky v doprave, keď nastúpiš ty. Možno to budú nejaké viac ekologické palivá. Alebo za tebou príde kamión sám a ty ho len budeš sprevádzať na ceste. Určite to budeš mať zaujímavejšie ako my.

Ale to, či sa po ceste zastavíš na obed v reštaurácii na Strečne, je viac ako isté. Možno ak budeš tesne pred dôchodkom, otvoria ďalších pár km R4 a kto vie, či aj tunel Višňové. 😀

Buď dobrý vodič. Viem, že to dokážeš aj bez alkoholu. Jednak je dosť pravdepodobné, že budeš mať v aute systém na detekciu alkoholu, a jednak je dosť iných problémov, ktoré sa ti na ceste môžu prihodiť. Nepotrebuješ zbytočne tieto.

Som zvedavá ako to bude s predpismi. Momentálne existuje niekoľko spôsobov, ako ich obísť. No EÚ plánuje niekoľko vychytávok, ktoré to môžu skomplikovať. Možno sa zminimalizuje počet pofidérnych firiem a budeš to mať omnoho jednoduchšie pri výbere zamestnania. A upútavky v inzeráte typu „pravidelná výplata na účet“ budú pekne odložené v šuplíku zabudnutia ako vstavaná chladnička, nezávislá klíma, jazdenie podľa 561 atď. Mala by to už byť samozrejmosť, nie super nadštandard.

Možno si svoju spriaznenú dušu nájdeš v práci. Počítam s tým, že počet žien za volantom bude o nejaké percento vyššie, ako je teraz. A trend zo Škandinávie, ktorí sme tu mali za socíku, keď množstvo povolaní bez rozdielu obsadili aj ženy, bude opäť tu.

Vyskúšaj viacero firiem, súprav, značiek. Skús to aj v zahraničí. Nepočúvaj vodičov, ak ťa budú presviedčať, že inde to je horšie. Ver, že nie. Existujú firmy, ktoré si svojich zamestnancov vážia a správajú sa k nim ako k ľudským bytostiam, nie ako k veciam, ktoré im zarábajú peniaze. Neboj sa so všetkým popasovať a ozvať sa.

My sme si tým už prešli. Skúsili sme šťastie v novej firme. Konečne máme viac času, ktorý môžeme stráviť s tebou. To si za žiadne peniaze nekúpime. Ver mi.

Nie je isté, či sa na cestách jedného dňa stretneme a budeme si o dušu vytrubovať na celé mesto. Väčšinou sa k svojmu povolaniu dostaneš ako slepá kura k zrnu. Očakávaš a pripravuješ sa na niečo úplne iné, než ti príde do cesty. Najdôležitejšie je len jedno. Rob to, čo ťa baví.

Ľúbim ťa. :*

Tvoja najstaršia ségra Naty.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

%d blogerom sa páči toto: