Temné stránky kamionistov

Nie je ťažké zamerať sa na svetlé stránky, ktoré so sebou prináša povolanie profesionálneho vodiča. Ak je človek mladý, má vytýčený cieľ stať sa kamionistom, veľmi rýchlo sa zameria iba na to dobré.

Myslím si, že takto je to v mnohých prípadoch. Bohužiaľ, naša práca nie je med lízať. Niekedy bojujeme s veľmi ťažkými podmienkami, ktoré mnohí ľudia mimo našej brandže asi nikdy nepochopia.

Všimla som si, že sú dve skupiny vodičov: Prvú tvoria vodiči, ktorí si z mnohých vecí ťažkú hlavu nerobia, nič zbytočne neriešia a jednoducho si robia iba svoju prácu. Nájde sa však aj druhá skupina, ktorá sa nevie uspokojiť s tým, čo má, a snaží sa to za každú cenu vylepšiť. Nebojí sa kritiky a snaží sa mobilizovať aj ostatných vodičov či vodičky, ktorým to tiež prekáža. Do tejto skupiny patrí aj Iwona.

Iwona Blecharczyk je jednou z mnohých žien za volantom. Pre mňa je však veľmi výnimočná. Na svojej facebookovej stránke má cez 211-tisíc fanúšikov. Určite sa medzi nimi nájde množstvo vodičov.

Ženský vzor

Myslím si, že neexistuje oblasť, ktorú by Iwona nepreskúmala. Podarilo sa jej dostať do Ameriky a Kanady. Tuším to bolo minulý rok. Po vypršaní víz sa vrátila a teraz pocítila rozdiel medzi jazdením v Európe a Amerike. Momentálne jazdí s nadrozmerným nákladom. Stále je na cestách a stále ju to baví.

Nedávno uverejnila príspevok na svojej stránke, kde opisovala hrozné podmienky, ktorým sú vodiči vystavovaní. Množstvo šoférov bez rozdielu musí čeliť jednej, pre niekoho aj zahanbujúcej, skúsenosti s dostupnosťou toalety v rôznych firmách, kde nakladajú či vykladajú.

V jej prípade si odstála celý deň bez toalety. Aj keď sa jej podarilo „ukecať“ ľudí z kancelárie, ktorí aj keď by nemali, tak ju pustili k sebe na toaletu. Nahnevalo ju to tak veľmi, že v jej dlhom príspevku spomenula takmer všetko, čo mnoho kamionistov radšej ticho ignoruje. Určite si neraz povedia: „Nejako bolo, nejako bude“.

V podstate mala pravdu. Je smutné, že v dobe, keď sa množstvo peňazí investuje do rôznych moderných logistických centier a podobne, zabúda sa na vodičov. Akoby sme boli iba dodatok kamiónu. Nikto sa nezaoberá tým, že aj vodiči sú ľudia a majú svoje potreby. Je naozaj trochu trápne o tom hovoriť, ale asi iba týmto spôsobom nás možno začne niekto brať vážne.

Na druhý deň Iwona vytvorila skupinu Kierowca nie pes – Trucker is not a dog, kde ktokoľvek môže pridať fotografie a skúsenosti s rôznymi firmami, v ktorých mali nejaký problém, alebo ich môže pochváliť, ak bolo všetko v poriadku. Iwona sa chytila faktu, že dnes je množstvo firiem na facebooku a označiť ich nebude problém. Momentálne má skupina 1 206 členov. Okrem firiem sa tam občas objaví aj nejaké parkovisko či iná zaujímavá skúsenosť. Niektoré príspevky sú naozaj neuveriteľné.

Zmena si vždy vyžaduje množstvo času a úsilia. Pevne verím, že toto je správny krok, ako sa aspoň pokúsiť niečo zmeniť.

Netreba sa hanbiť

Nájdu sa kolegovia, ktorí si myslia, že je to trápne. Prečo to zrazu ideme riešiť? Doteraz to takto fungovalo a nikomu neprekážalo. Nie je to pravda. Ak o niečom nehovoríme, neznamená to, že s tým nemáme problém.

Množstvu mužov i žien za volantom sa nepáči, že niektoré firmy neponúkajú toalety pre vodičov, a tvária sa akoby to bol nejaký luxus, ktorý si nezaslúžime. Iwona túto tému otvorila. Jej príspevok mal niekoľko tisíc lajkov, zdieľaní a komentárov. Vodiči z rôznych kútov Európy a sveta sa podelili o svoje skúsenosti a vyjadrili jej podporu. Urobili sme tak aj my.

Zrazu akoby táto bublina praskla a mnoho ľudí si uvedomilo, že sme v tom spolu a ťaháme za jeden koniec. Bolo naozaj skvelé sledovať túto konverzáciu. Som veľmi rada, že je medzi nami množstvo normálnych vodičov, ktorí sú rovnako ľudia ako my. Uvedomiť si tento fakt je niekedy naozaj problém, keďže sa po parkoviskách motá množstvo divokých indivíduí, ktorí robia nášmu povolaniu viac škody ako osohu. Je ľahké všimnúť si množstvo plastových fľašiek v okolí ciest alebo iný neporiadok, ktorý po takýchto vodičoch zostáva. Tento „trend“ naozaj nikdy nepochopím.

Hygiena a toalety

Ak ide o nás a naše rôzne skúsenosti s toaletami na firmách, tak v zásade platí jedno nepísané pravidlo. V mnohých firmách sú len pánske toalety. Okej, to sa dá prežiť. Niekedy mi radšej dámy z kancelárie ponúknu použiť ich toaletu, ktorá je v top stave. Potom mi je ľúto Peťa, keďže jemu sa ujdú tie, ktoré používajú chlapi z haly a tie sú niekedy ako kulisa z hororového filmu.

Na jednej strane môže byť výhodou, že som žena, ale tá rýchlo končí, ak je toaleta len jedna. Netrúfam si povedať, ktorý prípad sa vyskytuje častejšie. Aj nám sa stalo, že sme stali pred firmou, kde nebola toaleta. Museli sme počkať do rána, kým ju otvorili, a ak sa usmialo na nás šťastie, našli sme toaletu pre vodičov.

Jedna z tých lepších spŕch v Nemecku za poplatok 3€

Nikdy nezabudnem na firmu, kde sme nakladali dosť drahú luxusnú dlažbu a obklady. Ak by sa ma niekto spýtal, akú dlažbu alebo obklady by som chcela, bez váhania by som ukázala na tento tovar. Okrem toho, že bola maximálne hladká a pri styku s vodou dosť klzká, nemala jedinú chybičku. Zhodou náhodou sme prišli do firmy počas obedňajšej pauzy a mali sme čas osprchovať sa. Ak na mňa niekedy nejaká firma urobila dojem bez toho, aby sa o to snažila, bola to práve táto. Kúpeľňa pre vodičov sa leskla čistotou a dokonalými obkladmi. Všetko malo svoje miesto a mali tam oddelené sprchy pre pánov aj dámy. Vyzeralo to naozaj úchvatne. Na chvíľu som aj zabudla, že som niekde v firme. Bola to jedna z najdlhších spŕch vôbec, pretože sa mi odtiaľ ani nechcelo odísť.

Jedinú, podobnú peknú sprchu sme zažili iba raz. Bolo to niekde v Rakúsku na pumpe. Dokonca sme za ňu ani neplatili. Bola tuhá zima a kým sme sa osprchovali, kamión bol celý zasnežený. Od vtedy sme radi, ak aspoň tečie teplá voda a nie je tam tona rôznorodej plesne.

Sprcha v Nemecku na pumpe

Áno, vybrali sme si toto povolanie a mali sme s tým rátať. Predpokladám, že ak vy idete niekde do reštaurácie, kde zaplatíte za jedlo a obsluhu, tiež rátate s pozitívnou skúsenosťou. Prečo by inak niekto niečo ponúkal, ak to nie je schopný normálne zabezpečiť?

Napríklad taká studená sprcha od Talianov alebo časovač, ktorý vám počíta minúty teplej vody. V lete je to sranda, v zime ani nie. Je zaujímavé, že časovač vie všade počítať normálne, no niekde v Taliansku (na jednej pumpe) to miestami nepočítalo minúty, ale sekundy.

Našťastie, mali sme dva žetóny. Neviem si predstaviť vodiča, ktorý by sa musel dotackať k pokladni, celý od šampónu po nový žetón, ak by mu došla teplá voda. Našťastie, všade v (dobrých) firmách či pumpách nie sú žiadne zdieľané sprchy. Každý vodič či vodička má dostatok súkromia. Niekedy je to jedna miestnosť s kabínkami alebo samostatné miestnosti. Žiadna stena s troma sprchovacími hlavicami. Tieto časy sú dávno za nami. Našťastie. Každým rokom pribúdajú parkoviská či pumpy, kde sú okrem toaliet k dispozícii aj sprchy. Niektoré pumpy si za túto službu pýtajú poplatok (najčastejšie v Nemecku) inde je to zadarmo (Taliansko či Francúzsko).

Kúpeľňa ako nočná mora

Stav sprchy závisí od mnohých faktorov. Vo Francúzsku či Taliansku sú zle odvetrávané a majú množstvo plesne. V Nemecku sa tento problém ukáže zriedka. Ak sú zadarmo a nik ich nekontroluje či neumýva, ľahko sa stanú zanedbanými. Upchatý odtok, špinavá zem, špinavý sprchovací kút a divný zápach sú len sprievodným znakom.

Ako každý, aj my máme občas lepšie a horšie dni. Nie je to až tak zlé, aby sme prepadli skepse a ani tak dobré, aby sme o tom nehovorili a ignorovali to.

Verím, že okrem Iwony sa nájde kvantum iných vodičov, ktorí sa neboja povedať svoj názor. Aj napriek tomu, že o danej téme sa niekedy nezvyklo hovoriť. Pevne verím, že vodičov, ktorí za sebou sprchu či toaletu upracú, bude stále a stále viac.

Takto vyzerala sprcha zdarma vo Francúzsku

Ak chceme, aby nás niekto začal brať vážne, mali by sme aj my ukázať, že to naozaj neberieme na ľahkú váhu, preto buďme príkladom. Ukážme, že sa to dá. Dá sa spraviť pešo 500 metrov na toaletu a neoprieť to o koleso na návese. Dá sa osprchovať každý deň a vymeniť si oblečenie, aby sme nevyzerali ako bezdomovci. Dá sa prázdna plastová fľaša vyhodiť do žltého kontajnera, a nie na zem s iným obsahom.

Všetko sa dá, ak človek chce. Ak chceme zmeniť svet, začnime od seba.

Naše mini tipy na záver:

  • niekedy je lepšia platená sprcha ako tá zdarma
  • ak natrafíš na odpornú sprchu, urob fotografie a pridaj ich k recenzií na Google Maps – informuj kolegov, nech tam zbytočne nechodia
  • ak váhaš, či na pumpe bude sprcha, pozri si recenzie na Google Maps (nezabudni skontrolovať dátum, ktorý prezradí či je daná recenzia aktuálna)
  • dobré sprchy si ulož, aby si ich mal po ruke ak náhodou zabudneš
  • do sprchy si ber žabky alebo šľapky
  • maj dobrý batoh alebo tašku na veci, igelitku nechaj iným 😉

Tento článok bol publikovaný v časopise Kilometer. Viac takýchto článkov nájdete pod hashtagom #kilometer.

Vaše fotografie a zaujímavé skúsenosti nám môžete poslať na: peteranataly@gmail.com.

Zaujímavé príspevky zverejníme na blogu.

@nutaly

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

%d blogerom sa páči toto: