Na Instagrame vystupuje pod menom @tenztiktokuvbuse a svojimi videami z každodennej práce za volantom autobusu si získava čoraz väčšiu pozornosť. Filippo má len 22 rokov, no napriek mladému veku už zvláda náročné situácie v premávke s prehľadom a pokojom, ktorý by mu mohli závidieť aj skúsenejší vodiči.

Aj keď si pôvodne možno nepredstavoval, že sa k tejto práci naozaj dostane, dnes je pre neho šoférovanie autobusov nielen prácou, ale aj vášňou. V rozhovore otvorene hovorí o svojich začiatkoch, o tom, ako ho vnímali ľudia kvôli jeho veku, aj o momentoch, ktoré ho v práci najviac preverili.

V rozhovore sa dozviete:

• Ako sa dostal k práci vodiča autobusu a čo ho k tomu priviedlo
• Aké boli jeho začiatky a ako reagoval na predsudky kvôli veku
• Ako zvláda nečakané a stresové situácie v premávke
• Čo ho na tejto práci baví najviac a čo naopak najmenej
• Aké rady by dal mladým vodičom

Čo ťa priviedlo k práci vodiča autobusu?

Vždy ma lákali veľké autobusy a hovoril som si, že raz by som to chcel skúsiť. Keď zverejnili ponuku práce, povedal som si, že to vyskúšam. Úprimne, ani som nečakal, že sa k tomu naozaj dostanem. Pamätám si, že aj inštruktor sa ma pýtal na vek a vodičák, lebo som vyzeral veľmi mladý – mal som práve 21 rokov.

Čo ťa na tejto práci oslovilo najviac?

Vždy ma bavilo šoférovanie a veľké vozidlá, preto ma najviac lákal autobus alebo kamión.

Pamätáš si svoj prvý deň za volantom? Aký bol?

Prvýkrát som si to vyskúšal, keď zverejnili tú možnosť, a hneď ma to chytilo. Dodnes si pamätám prvé dni v práci – kolegovia mi povedali, že jazdím ako skúsený vodič.

Keď si začínal a ľudia si mysleli, že máš 17, ako si na to reagoval?

Reagujem pokojne – poviem, že spĺňam všetky podmienky a mám vodičák. Potom nechám svoju jazdu hovoriť za mňa.

Stalo sa ti niečo v práci, na čo nikdy nezabudneš?

Raz počas zaúčania ma vodič auta nepustil zo zastávky, potom ma zablokoval a správal sa agresívne. Nemal som cestujúcich, takže som zachoval pokoj a situáciu neriešil konfliktom. Nakoniec odišiel. Pre mňa bolo dôležité zachovať si chladnú hlavu.

Čo ťa na tejto práci najviac baví a čo najmenej?

Najviac ma baví, keď nastane nečakaná situácia a musím rýchlo reagovať – napríklad technický problém alebo dopravná situácia. Najmenej ma baví, keď sa niektorí cestujúci sťažujú alebo hádajú.

Máš nejaký zvyk alebo rutinu pred jazdou?

Áno, pred každou jazdou mám svoju rutinu. Najprv si skontrolujem technický stav autobusu – brzdy, svetlá, dvere a celkovú funkčnosť. Potom si nastavím pracovisko, najmä zrkadlá a sedadlo, aby som mal dobrý výhľad a komfort pri jazde. Chcem mať istotu, že je všetko v poriadku, aby som mohol jazdiť bezpečne a bez problémov.

Pochádzaš z Talianska. Ako si sa naučil po slovensky?

Základy slovenčiny ma naučila mama – napríklad bežné vety a komunikáciu. Potom som sa ďalej zlepšoval v škole. Keď som niečomu nerozumel, zapisoval som si to a doma mi to vysvetlila. Postupne som sa tak naučil plynulo komunikovať v bežnom živote aj v práci s ľuďmi.

Máš pocit, že si viac Talian alebo Slovák? Kde sa cítiš viac doma?

Na Slovensku žijem už 11 rokov, takže som si tu zvykol na život aj na ľudí. Cítim sa tu doma a vnímam sa skôr ako Slovák, aj keď mám talianské korene.

Slovensko beriem ako svoj domov – tu žijem, pracujem a mám svoj život. Taliansko je pre mňa dôležité tým, že som sa tam narodil a mám tam korene, takže na to nikdy nezabudnem. Momentálne však patrím skôr sem.

Keby si nebol vodič, čo by si robil?

Určite by som zostal v oblasti dopravy, pretože ma to baví a vidím sa v tom. Pravdepodobne by to bol kamión alebo iná práca s vozidlami. Dôležité pre mňa je byť za volantom a pracovať v tomto prostredí.

Keby si mohol šoférovať autobus kdekoľvek na svete, kde by to bolo?

Do budúcna by som si vedel predstaviť skúsiť prácu v zahraničí, napríklad v Rakúsku alebo Nemecku, najmä kvôli novým skúsenostiam. Zaujíma ma práca s väčšími autobusmi, napríklad kĺbovými, a celkovo by som sa chcel v tejto oblasti ďalej zlepšovať.

View this post on Instagram

Keby si mal dať jednu najdôležitejšiu radu mladým vodičom, aká by to bola?

Najdôležitejšie je zachovať pokoj a byť zodpovedný. Neponáhľať sa zbytočne, myslieť dopredu a vždy jazdiť bezpečne. Skúsenosti prídu časom, ale prístup a rešpekt k práci musíš mať od začiatku.

Ďakujem @tenztiktokuvbuse za čas a ochotu podeliť sa o svoj príbeh. Aj týmto rozhovorom pokračujem v predstavovaní príbehov mladých vodičov a vodičiek a v tom, aký rozmanitý a zaujímavý vie byť život v doprave. Ak poznáte niekoho, kto by rád zdieľal svoj príbeh, pošlite mi tip na e-mail: nutalky@gmail.com alebo správu na Instagram @nutalky a pomôžte inšpirovať budúcich vodičov.