O tom, ako sa (ne)uvariť vo vozidle MHD
Upozornenie: Príbehy, postrehy a situácie opísané v tomto blogu sú inšpirované skutočnými udalosťami z mojej práce vodičky MHD, no sú spracované vo voľnej, subjektívnej a často nadsadenej forme. Mená, miesta a identifikačné znaky sú pozmenené alebo úplne vynechané.
Blog nepredstavuje stanovisko žiadneho zamestnávateľa – ide o môj osobný pohľad na svet spoza volantu.
Na úvod: Keď sa tu už tak úprimne rozprávame, môžeme si potykať?
Tento blog je osobný – plný zážitkov, postrehov a chvíľ, ktoré zažívam (nielen) počas služby. Píšem tak, ako by som to hovorila kamarátke pri káve. Väčšina z vás je možno v mojom veku, alebo kúsok vedľa – a tykanie má tú výhodu, že k sebe máme hneď o niečo bližšie.
Tak ako v zime nečakane nasneží a cestárov o 4:00 ráno prekvapí sneh na cestách, tak v lete prekvapia vlny horúčav dopravné podniky.
A presne tu nastáva nekonečná debata a vzájomné osočovanie cestujúcich, vodičov a vedenia dopravného podniku. Mesto si doplň podľa svojej potreby, tento problém je všade.
Od električiek bez klímy, ktoré sa z nejakého dôvodu bez klímy už kúpili, až po autobusy, ktorých klíma jednoducho tento nápor horúčav nestíha.
Potom začne polemika, či okná otvárať, alebo nechať zatvorené. Ja sa pýtam samej seba, aký to má význam nechať zatvorené okná, keď klíma (hoci je nastavená na maxime – ak je vo výbave táto možnosť) jemne pofukuje príjemný jarný vánok.
Dvere sa na každej zastávke otvoria, masa ľudí sa vymení a tieto hry o život pokračujú ďalej.
Zatiaľ čo rozhorčení cestujúci píšu CAPS LOCKOM svoje skúsenosti a jednoduché vysvetlenia v komentároch pod každým príspevkom, kde sa táto téma len okrajovo spomenie, akosi sa zabúda na tých, čo v tej 40-stupňovej saune sedia najdlhšie – vodičov a vodičky.
Naozaj tú klímu nezapnú a naozaj s ňou nevedia nič spraviť, keď jednoducho nefunguje. Majú ešte horšie teplo v kabíne než v autobuse, keďže na nich celý deň praží priame slnko.
Počas horúčav som mala vozidlo s pokazenou klímou. Dostala som ešte poučenie od cestujúcej, že mám otvorené okno v kabínke vodiča. Veď okná majú byť zatvorené!!!
Tak ich zatvárajú, lebo to na Facebooku čítali v jednom múdrom príspevku, aj keď klíma vo vozidle nefunguje.
A potom sa prídu sťažovať, že nech tú klímu zapnem, lebo im je teplo.
Najhoršie na celej situácii je, že stav vozidiel a funkčnosť klímy sú jedna krásna lotéria. Niekde ide fajn, niekde menej, niekde vôbec.
Človek, ktorý sotva spočíta nápravy na kĺbovom autobuse a aj napriek tomu sa kvalifikuje na odborníka, si sotva nechá vysvetliť, že to jednoducho nefunguje.
A v tomto bode som to vzdala aj ja. Otváram okná a ignorujem reči o tom, ako je tu teplo.
Až na jedného pána, ktorý zahlási: „Tak vy máte aj saunu, aj ste v práci, že?“ Odpovedám, že áno, niet nad zamestnanecké výhody v praxi.
Vlny horúčav prekvapili aj iné mestá. Na internete sa objavili videá a články o vodičoch, ktorí pre extrémne teploty odmietli pokračovať v jazde. V Londýne sa medializoval prípad vodiča, ktorý stiahol autobus do depa po tom, čo mal v kabíne približne 40 °C a nefungovala klimatizácia. Zamestnávateľ mu následne strhol z výplaty približne 90 minút práce, čo sa stalo predmetom pracovnoprávneho sporu.
Zdroj: https://www.mylondon.news/news/transport/london-bus-driver-has-pay-34376195
Prax vs. realita
Podobné situácie riešia aj v zahraničí. Dopravné podniky odporúčajú vodičom dodržiavať pitný režim, robiť prestávky a pri nefunkčnej klimatizácii či podmienkach ohrozujúcich bezpečnosť kontaktovať dispečing alebo vozidlo vôbec nevypraviť. Prax je však často iná. V Londýne síce TfL deklarovalo, že vodič nemá vyraziť s autobusom bez funkčného chladenia, no zároveň sa objavili prípady vodičov, ktorým po odstavení vozidla hrozili disciplinárne postihy alebo im bola strhnutá časť mzdy. Počas horúčav v roku 2026 navyše viacerí vodiči odmietli prevziať autobusy bez funkčnej klimatizácie. V Birminghame vodiči opisovali viac ako 40 °C v kabínach a tvrdili, že sľubované prestávky sa v praxi často nedali využiť. Belgicko zvolilo ešte radikálnejšie riešenie – počas extrémnych horúčav zrušilo časť autobusových aj vlakových spojov.
Zdravie vodiča, jeho bdelosť a dobrá kondícia počas výkonu služby sú dôležité. Preto apelujem na všetkých, aby nehazardovali so svojím zdravím ani so zdravím cestujúcich a tlačili na vedenie, aby vozidlá s nefunkčnou klimatizáciou počas extrémnych horúčav neboli vypravované alebo boli stiahnuté z prevádzky. Počas vysokých teplôt sa organizmus prehrieva, dochádza k dehydratácii, únave, bolestiam hlavy, závratom, spomaleniu reakcií a zhoršeniu sústredenia. V závažnejších prípadoch môže nastať kolaps či úpal. Za volantom autobusu pritom nejde len o zdravie vodiča, ale aj o bezpečnosť desiatok cestujúcich a ostatných účastníkov cestnej premávky. Ak od vodičov právom očakávame, že budú za volantom triezvi a v dobrej fyzickej aj psychickej kondícii, mali by sme rovnako vážne pristupovať aj k situáciám, keď ich schopnosť bezpečne viesť vozidlo výrazne znižujú extrémne horúčavy. Zatiaľ čo mnohí zamestnanci môžu počas horúčav odísť skôr domov alebo pracovať v klimatizovaných priestoroch, vodiči MHD takúto možnosť často nemajú.
Kde končí zodpovednosť vodiča a začína zodpovednosť podniku
Vodič môže otvoriť okno, môže sa napiť vody, môže sa snažiť vydržať. Nemôže však opraviť klimatizáciu, rozhodnúť, aké vozidlo ráno vyjde na linku, ani zmeniť nastavenie prevádzky. Toto sú rozhodnutia, ktoré vznikajú niekde inde.
Každý deň vodiči preberajú vozidlá s vedomím, že za ich technický stav nezodpovedajú len oni sami. Napriek tomu sú to práve oni, ktorí s tým vozidlom idú medzi ľudí a v prípade problému sú prvým kontaktom pre nahnevaného cestujúceho.
Cestujúci vidí otvorené okno, stojaci autobus alebo vodiča, ktorý odmieta pokračovať. Nevidí však hodiny strávené v rozpálenom priestore, kontrolky, ktoré svietia, hlásenia o poruchách ani to, že vodič možno už niekoľkokrát počas služby upozornil na problém.
Bezpečná MHD nevzniká len dodržiavaním grafikonu. Vzniká vtedy, keď má vodič k dispozícii vozidlo, s ktorým môže bezpečne pracovať.
Bezpečnosť by mala byť základným pilierom, na ktorom stojí každá verejná doprava. Ak sa však tento pilier nedarí dlhodobo budovať a udržať, vzniká problém, ktorý sa netýka len jedného vodiča či jedného vozidla. Je to otázka celého systému – pretože od vodiča sa očakáva maximálna zodpovednosť za bezpečnosť cestujúcich, no zároveň musí mať vytvorené podmienky, aby túto zodpovednosť mohol bezpečne vykonávať.
Komfort cestujúceho verzus bezpečnosť
Samozrejme, cestujúci má právo očakávať funkčnú klimatizáciu a príjemné podmienky počas cesty. Nikto nechce sedieť v rozpálenom autobuse. Ale riešením nemôže byť hľadanie vinníka v osobe vodiča, ktorý sedí v rovnakej horúčave – často ešte vo väčšej.
Vodič a cestujúci nie sú proti sebe. Obaja sú v rovnakej situácii. Rozdiel je len v tom, že jeden z nich musí tú rozpálenú kabínu opustiť až po skončení služby.
Možno by sme si počas ďalšej vlny horúčav mohli položiť jednoduchú otázku: Chceme, aby vodič za každú cenu dodržal čas odchodu a príchodu, alebo chceme, aby po celý čas bezpečne ovládal niekoľkotonové vozidlo plné ľudí?
Lebo klimatizácia nie je luxus. V extrémnych podmienkach je to súčasť bezpečnosti.
Toto bola ôsma časť Denníka vodičky MHD. Ak sa ti diel páčil, budem veľmi rada, ak mi pomôžeš rásť zdieľaním na sociálnych sieťach. A ak sa nevieš dočkať ďalšej časti, nezúfaj – vyjde vždy posledný piatok v mesiaci.
Chceš mať nový diel medzi prvými? Stačí zadať svoj e-mail.
Pridaj komentár