O tom, aká citlivá je verejná doprava.
Upozornenie: Príbehy, postrehy a situácie opísané v tomto blogu sú inšpirované skutočnými udalosťami z mojej práce vodičky MHD, no sú spracované vo voľnej, subjektívnej a často nadsadenej forme. Mená, miesta a identifikačné znaky sú pozmenené alebo úplne vynechané.
Blog nepredstavuje stanovisko žiadneho zamestnávateľa – ide o môj osobný pohľad na svet spoza volantu.
Na úvod: Keď sa tu už tak úprimne rozprávame, môžeme si potykať?
Tento blog je osobný – plný zážitkov, postrehov a chvíľ, ktoré zažívam (nielen) počas služby. Píšem tak, ako by som to hovorila kamarátke pri káve. Väčšina z vás je možno v mojom veku, alebo kúsok vedľa – a tykanie má tú výhodu, že k sebe máme hneď o niečo bližšie.
Predstav si, že ráno prídeš na zastávku a autobus nikde. Čo sa stalo? Mešká? Pokazil sa? Čo keď vôbec nevyšiel z depa? A čo keď z depa už ani nemalo čo výjsť?
Tak takáto je momentálne realita jedného nemeckého mesta, kde zastaralý vozový park zlyháva na opakovaných opravách autobusov a tie nové, ktoré si objednali v počte 52 kusov, neboli dodané a ani nevedia, kedy prídu. Dodávateľ sa k novému termínu nevyjadril.
Autobusy sú v mestskej doprave nasadené denne, majú obrovský počet najazdených kilometrov, je prirodzené, že sa kazia. Čo však už nie je „prirodzené“, je, keď sa dopravný podnik spolieha, že tento stav nenastane a pravidelná obmena vozového parku nie je potrebná. Vždy je potrebné mať nejaký počet autobusov do zálohy.
Čoskoro v Nemecku začína školský rok a s ním aj častejšia výprava spojov, čo je bežné aj v našich končinách, veď to poznáte, a už keď teraz idú cestujúci radšej pešo, akoby mali čakať 45 minút na najbližší spoj, tak najväčší armagedon ešte len príde.
Podobný prípad sa stal tento mesiac v Česku, kde nevyšlo 161 autobusových spojov. Na vine boli personálne výpadky. Časť vodičov čerpala dovolenky a k tomu sa pridal nečakane vysoký počet absencií.
Podobný prípad, ale v opačnom garde s rovnakým výsledkom.
Ako vodička vám viem poradiť jednu vec. Keď stojíte na zastávke a autobus nie a nie prísť, zavolajte na dispečing. Číslo musí byť zo zákona na označníku pri cestovnom poriadku, či už ide o MHD alebo prímestskú dopravu. Nečakajte zbytočne dlho, zistite to a riešte danú situáciu čím skôr. Vám sa, bohužiaľ, nikto neozve.
Situácia, kedy autobus nepríde kvôli zlým poveternostným podmienkam alebo kvôli nim mešká vyše hodiny, je pochopiteľná. Je na mieste, že vodič odmietne pokračovať v ceste alebo ide pomaly, čím mu narastá meškanie.
Iná vec je, keď zlyhá podnik. Jedna vec je nedostatok vodičov. O tom počúvame niekoľko rokov dookola.
Druhá zas zlý vozový park. Nie je to problém vyskytujúci sa iba v Nemecku. Množstvo podnikov zanedbaný vozový park pláta rôznymi autobusmi na prenájom. Kde zlyhá systematická obnova vozového parku v rámci rokov, tam najviac trpia bežní užívatelia.
Ak je dopravný podnik pod vedením mesta, o to dôležitejšie je si tento fakt uvedomiť počas volieb. Každé nové vedenie mesta a nový kandidát sa rád odprezentuje novými kúskami, je to krásne na PR pre mesto. Je však realita taká ako na fotografiách? Vozia sa vôbec ľudia, ktorí rozhodujú o budúcnosti a smerovaní verejnej dopravy v meste, autobusom? Vedia, aké úskalia majú vodiči na cestách? Rozbité cesty niekoľko rokov na úsekoch, kde sa len zbytočne namáhajú nápravy, staré miestnosti pre vodičov, nefunkčná klíma či kúrenie pre vodičov a ceny cestovného, zaujíma ich to viac ako len číslo na položke nákladov, ktoré treba odškrtnúť?
To, v akých podmienkach pracujeme, má na nás veľký vplyv. Ak každé ráno bojujeme so zámkom vo dverách, sadáme si na starú rozbitú stoličku a sedíme v miestnosti, kde na nás pozerá starý nábytok. Akákoľvek snaha o zmenu a zlepšenie práce sa ráta ako zrada starých zaužívaných postupov hodná maximálne pohľadu opovrhnutia, nečudujme sa, že kopec mladých ľudí zdrhne do zahraničia a nemá záujem o rôzne druhy povolaní.
Je to začarovaný kruh.
Poďme čisto hypoteticky.
Jedného rána prídeš do práce a nemáš vozidlo. Ide niekto za teba alebo ten spoj dnes vlastne nevyjde a bude vynechaný? A čo ľudia na zastávkach? Ide im ďalší spoj o 10 minút alebo až za hodinu a nestihnú do práce?
Mne to ako vodičke môže byť jedno, ja som si svoju časť práce splnila. Prišla som včas do práce. Ale ako občianke mesta, ktorá sa zaujíma o chod mesta, mi to môže vadiť. Keď si raz za niečo platím, malo by to fungovať. Nie je to len cena lístka, mesačníka, ale aj dane mestu a štátu.
Som za, že keď takáto situácia nastane, nech tých ľudí autom rozvezú do práce šéfovia tých firiem/podnikov. Možno by sa konečne spamätali a brali svoju funkciu zodpovedne.
Ale ako raz povedal Platón:
„Nakoniec nám budú vládnuť tí najneschopnejší z nás. To je trest za neochotu podieľať sa na politike.“
Zdroje:
Toto bola deviata časť Denníka vodičky MHD. Ak sa ti diel páčil, budem veľmi rada, ak mi pomôžeš rásť zdieľaním na sociálnych sieťach. A ak sa nevieš dočkať ďalšej časti, nezúfaj – vyjde vždy posledný piatok v mesiaci.
Chceš mať nový diel medzi prvými? Stačí zadať svoj e-mail.
Pridaj komentár