Keď sa na ulici objaví Van Hool ExquiCity, Iveco Crealis alebo Irizar ie tram, prvá otázka býva jednoduchá: Prečo autobus vyzerá ako električka? Odpoveď však nie je iba v dizajne. Za týmito vozidlami stojí myšlienka, ktorá už viac ako dve desaťročia mení podobu mestskej dopravy – BRT, teda rýchla autobusová doprava, ktorá sa snaží ponúknuť niečo z komfortu a prestíže električky bez koľají.
Ak ste niekedy videli Irizar ie tram, pravdepodobne ste si ho všimli ešte skôr, než ste si prečítali jeho názov. Nízka podlaha, obrovské presklené plochy, výrazná predná časť a najmä zakryté kolesá spôsobujú, že autobus pôsobí skôr ako moderná električková súprava.
A presne taký dojem má vyvolávať.
Nie preto, že by sa výrobca snažil cestujúcich oklamať. Vzhľad je súčasťou konceptu.
Varšava v septembri testovala 12-metrový Irizar ie tram a obrovský záujem, ktorý tento autobus vyvolal na sociálnych sieťach, ma inšpiroval napísať o ňom trochu viac.
Irizar ie tram som prvýkrát videla naživo v Bayonne vo Francúzsku v roku 2024. Vtedy už pritom rozhodne nešlo o novinku. V Bayonne, Anglete a Biarritzi jazdí pod názvom Tram’bus od roku 2019 a za ten čas sa stal jedným zo symbolov tamojšej verejnej dopravy. V roku 2024 tamojšia flotila 18 vozidiel prepravila približne 12 miliónov cestujúcich.
Nie je nový, ale stále dokáže vyvolať otázku: Čo to vlastne je? Električka? Autobus? Alebo niečo medzi tým?
Odpoveď je pritom jednoduchšia, než sa na prvý pohľad zdá.
Je to autobus. Len autobus, ktorý sa veľmi snaží vyzerať ako električka.
Irizar nebol prvý
Ak dnes vidíme autobus, ktorý na prvý pohľad pripomína električku, môže to vyzerať ako úplne nový trend. V skutočnosti má táto myšlienka korene ešte na prelome tisícročí.
Výrobcovia začali hľadať spôsob, ako spojiť flexibilitu autobusu s vlastnosťami električky. Autobus nepotrebuje koľaje, môže opustiť vyhradenú trasu a jeho infraštruktúra môže byť jednoduchšia. Zároveň však môže dostať vlastnú identitu, vysokú kapacitu, nízku podlahu, viac dverí a rýchly nástup cestujúcich.
A práve z tejto myšlienky vyrástol koncept BRT – Bus Rapid Transit, teda rýchlej autobusovej dopravy.
Ale ešte pred Crealisom či ExquiCity existoval jeden veľmi zaujímavý experiment.
Phileas: autobus, električka alebo metro?
V roku 2004 vyrazil v Eindhovene do premávky Phileas, ktorý vyvinula holandská spoločnosť APTS. Už samotný výrobca ho opisoval ako úplne nový typ verejnej dopravy. Vozidlo bolo navrhnuté tak, aby spájalo vlastnosti autobusu, električky a dokonca metra.
A na svoju dobu bol Phileas naozaj nezvyčajný.
Existoval v 18-metrovej aj 24-metrovej verzii. Dlhšia bola dvojkĺbová. 18-metrový variant mal podľa konfigurácie kapacitu okolo 105 cestujúcich, 24-metrový približne 140. Výrobca pritom počítal aj s ďalšími dĺžkami.
Ešte zaujímavejšie však bolo jeho technické riešenie.
Phileas nebol klasický batériový autobus. Prvá generácia používala hybridný pohon LPG-elektrický a elektromotory boli súčasťou pohonného systému vozidla. Dokázal jazdiť aj bez špeciálnej infraštruktúry, ale na vyhradených úsekoch využíval elektronické vedenie pomocou magnetov zabudovaných vo vozovke.
Vďaka tomu dokázal automaticky viesť vozidlo po vyhradenej trase a veľmi presne pristaviť autobus k nástupišťu. Systém mal dokonca tri režimy – manuálne riadenie ako autobus, čiastočne automatizované vedenie a plne automatickú jazdu na špeciálne vybavenej trase.
A maximálna rýchlosť? Približne 80 km/h.
Dojazd v dnešnom zmysle slova však pri Philease nedával rovnaký zmysel ako pri modernom batériovom autobuse. Jeho energetický koncept bol založený na hybridnom pohone a na infraštruktúre, nie na tom, že by celý deň jazdil iba na veľkú trakčnú batériu.
Phileas je preto dôležitý najmä z iného dôvodu.
Ukázal, že autobus môže dostať techniku, dizajn aj spôsob prevádzky, ktoré ho začnú približovať električke alebo metru.
BRT nie je len „rýchly autobus“
BRT sa niekedy zjednodušene prekladá ako rýchly autobus. V skutočnosti však ide o celý dopravný systém.
Jeho cieľom je dostať autobusovú dopravu čo najbližšie k vlastnostiam električky alebo metra – vyhradenými jazdnými pruhmi, preferenciou na križovatkách, vlastnými zastávkami či stanicami, rýchlym nástupom cestujúcich, nízkou podlahou, viacerými dverami a vysokou frekvenciou spojov.
A dôležité je, že samotný autobus vôbec nemusí vyzerať ako električka.
BRT môže pokojne používať klasický mestský autobus.
Lenže výrobcovia postupne zistili, že ak má byť takýto systém pre cestujúcich niečím viac než „autobusom vo vyhradenom pruhu“, môže pomôcť aj jeho vzhľad.
Od Crealisu k ExquiCity
Jedným z dôležitých krokov bol Irisbus Crealis, ktorý prišiel v roku 2005. Išlo o BRT koncept postavený na technickom základe Citelisu. Výrobca ho od začiatku navrhoval ako vozidlo pre rýchlu mestskú dopravu s výraznejším dizajnom, lepšou dostupnosťou a možnosťou integrácie do vyhradených koridorov.
Crealis bol stále autobus, ale už sa nechcel tváriť ako obyčajný autobus.
A o niekoľko rokov neskôr prišiel ešte výraznejší krok.
Van Hool ExquiCity predstavený v roku 2011.
Belgický výrobca ho priamo koncipoval ako spojenie tvaru a komfortu električky s flexibilitou autobusu. ExquiCity vznikol ako platforma pre BRT a ponúkal 18-metrovú kĺbovú aj 24-metrovú dvojkĺbovú verziu. A zaujímavé je, že už vtedy nešlo iba o diesel – platforma bola pripravená na trolejbusové, hybridné, vodíkové aj plne elektrické verzie.
Keď sa neskôr objavila jeho plne elektrická verzia, mala napríklad batériu s kapacitou 215 kWh, dva elektromotory po 160 kW a deklarovaný dojazd približne 120 kilometrov.
To už bol veľmi zaujímavý predobraz toho, čo dnes označujeme ako „električku bez koľají“.
A potom prišiel elektrický Irizar
Irizar predstavil svoj ie tram v roku 2017.
Tentoraz už nešlo iba o to, aby autobus vyzeral futuristicky alebo pripomínal električku.
Bol od začiatku navrhnutý ako plne elektrické vozidlo.
Prvá predstavená 18-metrová verzia mala kapacitu až 155 cestujúcich a výrobca ju koncipoval ako vysokokapacitné vozidlo pre rýchlu mestskú dopravu. Mala elektrický motor a možnosť nabíjania prostredníctvom pantografu.
A práve tu sa podľa mňa začína najzaujímavejšia časť príbehu.
Električkový dizajn sa spojil s elektrickým pohonom.
A Irizar pritom nevsadil iba na veľkú batériu a dlhý dojazd. Prvé projekty ukázali, že v mestskej doprave môže fungovať aj úplne iná stratégia.
Napríklad v Aix-en-Provence jazdia 12-metrové ie tramy na BRT trase dlhej 7,2 kilometra a vozidlá sa na koncoch linky dobíjajú pantografom približne štyri minúty. V Bayonne sa podobný systém používa na 18-metrových vozidlách – rýchle nabíjanie na konečných dopĺňa nočné nabíjanie v depe.
To je úplne iná filozofia než pri dnešnom autobuse, ktorý chce prejsť stovky kilometrov na jedno nabitie.
Od krátkych trás k stovkám kilometrov
A práve na dojazde je pekne vidieť, ako rýchlo sa elektrické autobusy za posledné roky posunuli.
Pri skorých riešeniach nebolo vždy potrebné mať obrovskú batériu. Ak autobus jazdil stále na rovnakej trase, mohol sa počas niekoľkých minút dobiť na konečnej a pokračovať ďalej. Výhodou bola menšia batéria a kratší čas potrebný na jej doplnenie.
Postupne však prišli väčšie a výkonnejšie batérie.
Irizar dnes pri ie tram uvádza dojazd viac ako 400 kilometrov, pričom kapacita závisí od dĺžky vozidla a konkrétnej konfigurácie. Pri 12-metrovom modeli výrobca uvádza kapacitu približne 105 cestujúcich, pri 18-metrovom až približne 150.
A práve 12-metrový ie tram, ktorý testovala Varšava, má podľa MZA kapacitu až 105 cestujúcich a dojazd až 400 kilometrov.
To je obrovský rozdiel oproti filozofii prvých elektrických BRT projektov.
Dnes už teda autobus nemusí byť nevyhnutne viazaný na nabíjačku na každej konečnej.
Môže.
Ale nemusí.
Prečo teda vyzerá ako električka?
Dizajn tu nie je iba o vzhľade.
BRT sa snaží autobusovej doprave dať podobný pocit ako električka – vlastnú identitu, vysokú kapacitu, nízku podlahu, viac dverí či rýchlu a pravidelnú prevádzku.
Električka to robí na koľajniciach, BRT na ceste.
A práve preto môže autobus dostať električkovú tvár. Na prvý pohľad tak cestujúci vidí, že nejde o úplne obyčajnú autobusovú linku.
Z Bayonne do Varšavy
A tým sa vraciam k tomu, prečo ma zaujal práve varšavský test.
Keď som Irizar ie tram prvýkrát videla v roku 2024 v Bayonne, už tam bol súčasťou bežnej prevádzky. Vo Varšave sa však 12-metrová verzia dostala do centra pozornosti až teraz, keď ju MZA začalo testovať v uliciach mesta.
A sociálne siete ukázali, že autobus, ktorý vyzerá ako električka, stále dokáže zaujať.
Možno práve preto, že na prvý pohľad nie je úplne jasné, kam ho zaradiť.
Je to autobus, ale vyzerá ako električka. Jazdí po ceste, no môže byť súčasťou BRT.
A dnes už navyše Irizar nie je jediný výrobca, ktorý na tento koncept stavil.
Irizar už nie je sám
Do tejto kategórie pribúdajú ďalší výrobcovia. Najnovším príkladom je Yutong U18 BRT, ktorý mal premiéru v septembri 2026. Ide o 18,72 metra dlhý nízkopodlažný elektrický autobus, ktorý môže odviezť až 125 cestujúcich, z toho až 46 sediacich. Batéria môže mať kapacitu až 704 kWh a vozidlo podporuje nabíjanie výkonom až 300 kW.
Dizajnom pritom ide podobným smerom ako Irizar – veľké presklené plochy, výrazná predná časť a silueta, pri ktorej sa človek musí na chvíľu zamyslieť, či sa pozerá na autobus alebo električku.
Podobnú filozofiu má aj Solaris MetroStyle. Solaris ju predstavil v roku 2019 ako dizajnovú verziu určenú špeciálne aj pre BRT. Prvým výrazným predstaviteľom bol 24-metrový dvojkĺbový trolejbus Trollino 24 MetroStyle. Ten má dva trakčné motory s výkonom 160 kW a batérie, ktoré mu umožňujú jazdiť aj mimo trolejového vedenia.
A práve tu je zaujímavé sledovať, kam sa celý koncept posunul.
Od Phileasu, ktorý sa snažil spojiť autobus, električku a metro pomocou automatického vedenia, cez Crealis a ExquiCity, ktoré dali BRT výraznú vizuálnu identitu, až po Irizar, Solaris a dnes Yutong, kde sa električkový vzhľad spája s elektrickým pohonom a stále väčšími batériami.
„Električka bez koľají“ už teda nie je raritou jedného výrobcu.
A možno práve v tom je celý tento trend zaujímavý.
Nie autobus, ktorý sa snaží byť električkou, ale autobus, ktorý chce, aby sme ho prestali vnímať ako „len autobus“.
Zdroje k článku:
https://www.mza.waw.pl/autobus-jak-metro/
https://de.wikipedia.org/wiki/Phileas_%28Fahrzeug%29?
https://apts-phileas.com/phileas_concept.htm?
https://dk.yutong.com/pressmedia/news/2099385087362732032.shtml
Pridaj komentár