Rôzne situácie nesú rôzne skúsenosti. V našom prípade je ich neúrekom. Tento článok je venovaný trom najvtipnejším momentom, ktoré sme s Petrom zažili minulý rok.
Slovenská sila
» Španielsko, sobota poobede «
Borrianu sme zvykli navštevovať hlavne kvôli Lidlu. Bohužiaľ, tentoraz nám nevydal dojazd autom, tak sme sa rozhodli oprášiť naše kolobežky. Auto sme nechali na pumpe a hurá na potulky. Cesta do obchodu viedla cez (nazvime to) mandarínkové polia, ktoré mali medzi zástupom mandariniek úzke cestičky. Áno, po týchto cestíčkach chodili (sem tam) aj autá. Keď sme sa vracali z nákupu, zastavil nás jeden Španiel. Začal vysvetľovať, že mu nejde auto a potrebuje potlačiť. Prečo nie? Aj keď síce nešlo o auto, ale o väčšiu dodávku, prikývli sme. Nejakým zázrakom sme ju roztlačili. Španiel stihol naskočiť dovnútra aby vytočil volant. My, neskutočne happy, sme pridali na sile aby dodávka nabrala tú „správnu rýchlosť“. Vtom sme začuli neskutočný kovový rachot. Zmätene sme sa na seba pozreli a utekali overiť čo sa vlastne stalo. Španiel medzitým stihol vyskočiť z auta, začal nadávať a chytať sa za hlavu. Už sme vedeli, že niečo nie je v poriadku. Keď sme dorazili na miesto činu, naskytol sa nám zaujímavý pohľad. Dodávka si to napálila rovno do plota. Pravé predné svetlo bolo rozbité, plechový plot ohnutý… Ujo asi nemal dostatok sily a času zatočiť storočným volantom. Boh vie, či mu vôbec fungovali brzdy. 😀 Nakoniec sme museli dodávku roztlačiť naspäť aby sa vošla do dvora. Vtom dobehol ďalší Španiel a pomohol nám dodávku roztlačiť. Nakoniec chalani opravili plot, aby sa dala zatvoriť bránka.
Na druhý pokus
» Francúzsko, neverending časová os «
Scania je dobré autíčko. Poslušné, šikovné… Ale len do chvíle, kým sa nezačne kaziť prevodovka. Prvý takýto problém sa objavil v Rakúsku na výkladke. Počítač vtedy vypísal hlášku: nefunkčná prevodovka. Takže autíčko odmietalo zaradiť akýkoľvek prevodový stupeň, a tak sme ostali stáť na jednom mieste. Po chvíli sa umúdrilo. Hláška zmizla a my sme v kľude vyložili. Problém sa nahlásil. No čo oči nevidia, to srdce nebolí. Zabudlo sa na to… Čas plynul. Prišlo obdobie pred sviatkami. Nás čakala posledná otočka a hurá domov na Vianoce. Na ceste do Španielska, auto zmenilo názor. Boli sme niekde v blízkosti mesta Lyon, keď sa Scania rozhodla vypísať hlášku: nefunkčná prevodovka. Prečo nie? To nevadí, že sa to stalo pred stojanom na pumpe. Po zúfalých snaženiach sa, Peter pustil brzdy aby sme nejakým spôsobom odišli od stojanov. Ako auto pomaly cúvalo z kopca, hláška zmizla. Super, tak hybaj režim drive a poďme tankovať. Po natankovaní hláška nabehla znova. Po cca pol hodine zmizla. Išli sme ďalej. Po pár hodinách sme sa rozhodli urobiť si pauzičku na pumpe. Keď sme prišli do auta a pretočili kľúč, hláška sa objavila znova. Tentokrát už tak ľahko nezmizla. Volali sme servis. Po pol hodine došla odťahovka a odtiahla nás do najbližšieho Scania servisu v Lyone. Čo na tom, že bolo 16 hodín. Francúzmi to ani nehlo. Nechali si nás na zajtra ráno. Nasledujúci deň vymenili nejakú vecičku v aute, spravili testovaciu jazdu a problém bol vyriešený. Sadli sme do auta. Pokračovali sme v jazde. Po hodinke sme si spravili prestávku na pumpe. Keď sme sa vrátili do auta a pretočili kľúč, naša včerajšia nočná mora ožila. Znova ten istý scenár. Odťahovka, servis… Tentoraz sme si vydupali servis v mestečku Valence. Keď sme tam prišli konečne si nás niekto začal všímať. Auto sa ihneď napojilo na diagnostiku. Medzitým Peter odišiel po náves naspäť na pumpu. Mňa tam oslovil jeden milý týpek, ktorý vedel po anglicky. Tak sme hodili reč. Vysvetlil mi, že sa nemusím báť o auto, lebo z celého Francúzska je tento servis najlepší. On sám je z Paríža, ale auto opravuje stále tu. V duchu som sa modlila, aby to bola pravda. Servisáci vymenili nejaké káble a medzitým prišiel Peter s návesom. Auto bolo behom hodiny hotové. Peter dal darček chalanovi, ktorý nás na nadupanej Scanii (pre ťahač) a potom Mercedese (pre náves) prišiel odtiahnuť. Odvtedy sme tŕpli pri každom zastavení, kedy sa hláška objaví znova. Našťastie, nestalo sa tak.
Fotečky ↓
Zabudnutá paleta
» Francúzsko «
Ak Peter počuje slovo dokladať, ježia sa mu vlasy na hlave. Po tejto „dokladke“ sa mu nečudujem. Išli sme spokojne naložení zo Španielska, keď tu zrazu došla SMS, že budeme dokladať paletu vína. Fajn, tak sme si to otočili na nejakú dedinku smerom na mesto Orange. Všetko by bolo v poriadku, keby naša navigácia vedela nájsť adresu. Dokonca mal s ňou problém aj google. Nakoniec sme našli jeden kamión úplne kdesi mimo civilizácie. No ako sa tam s ťažkosťami a nervami otáčal, zistili sme, že to asi tá správna adresa nebude. Týpek, ktorý tam pracoval nám povedal, kde máme hľadať. Poznal adresu aj firmu. Tak sme sa nejakým zázrakom otočili na ich úzkom dvore a šli sme hľadať. Nakoniec sme firmu našli. Cesta k nej bola poľná a asfalt nikdy nevidela. Aby toho nebolo málo, tri dni predtým pršalo. My sme odvahu vydať sa po takej ceste s kamiónom nenabrali, odparkovali sme na ceste, kde asfalt ešte bol a šli sa tam pozrieť peši. Pred firmou už stáli dva kamióny a zmätení zamestnanci. Keď sa nám podarilo nájsť office, v ktorom sa mačky váľali po CMR-kách (papiere od prepráv), vydýchli sme si, že sme správne. Po pol hodine sme prišli na rad, zistilo sa, že paleta po ktorú sme prišli odišla pred dvoma dňami. 😀 Majiteľ firmy sa mi lámavou angličtinou ospravedlňoval. Tiež mal toho dosť, lebo mali v prepravách totálny chaos. Kamión, ktorý čakali o dva dni neskôr prišiel dnes. Druhý kamión, ktorý niečo doniesol im pri cúvaní zrušil jediný strom na dvore. Jedno psycho za druhým. No čo už, aj také býva Francúzsko. 😉 My sme nakoniec pokračovali v ceste bez palety vína.
Fotečky ↓
Peter & Nataly