Keď sa na to pozriem s odstupom času, len sa zasmejem. Neriešim, že to mohlo celé dopadnúť inak, že sme nemuseli zabiť víkend práve tam. Naopak, som rada, že sme odparkovali na kraji mesta a užili si víkend aj s miestnou „kinder mafiou”. 🙂

Cantalejo

Maličké mestečko, ktoré leží severne od mesta Madrid. Má okolo 3 600 obyvateľov ako napríklad naše Hanušovce nad Topľou. Má skromné centrum, niekoľko obchodíkov, banku, lekáreň a krásny obrovský park. 🙂

Do mestečka nás priviedla špeciálna výkladka. Išlo o obrovský kotol na biomasu. Adresa na CMR chýbala. Tá nám neskôr prišla SMS-kou lenže s preklepom. Zastavili sme za mestom pri firme, ktorá predávala dlažbu. Našli sme tam ochotnú pani, ktorá sa nám lámavou angličtinou snažila pomôcť. Nechala svoju prácu a volala známym, kam s tým kotlom. Nakoniec nám vybavila jedného pána, ktorý nás odviedol na stavenisko na kraji mesta. Išiel autom a my za ním s kamiónom po úzkej ceste a pomedzi domy. Adresa sedela. Bol to vraj kotol pre miestnu školu. Pekne sa mu poďakovali francúzskym pivom. Kedže bol piatok večer, na stavenisku nebolo ani nohy. Nechali nám len číslo na Jesusa, ktorému sme mali v pondelok volať.

Autíčko sme odparkovali a vybrali sme sa do mesta. Nakúpili sme si dostatočnú zásobu jedla na celý víkend. Zašli sme aj do lekárne po sprej do nosa a nejaký ten sirup. S nádejou, že niekto predsa len bude vedieť anglicky, sme vtrhli do lekárne. Spoza pultu na nás pozerali tri ženy. Ani jedna nevedela anglicky. Tak sme prešli na pán B. Vytiahla som môjho malého španielskeho sprievodcu a ukázala jej, čo potrebujeme. Všetko bolo jasné, až kým neprišiel rad na sirup. Lekárnička sa nám snažila rukami nohami vysvetliť aký sirup to vlastne chceme. Pochopili sme ju až keď zakašľala. 🙂

V sobotu večer sme sa rozhodli napiecť palacinky. Mlieka sme mali habadej. Peter napiekol kvantum palaciniek. Tešili sme sa, že bude aj na pondelok. Nakoniec však prišli deti z dediny. Peter dal najväčšiemu zvedavcovi ochutnať jednu palacinku. Keď to videli jeho kamaráti, chceli aj oni. Behom minúty sa všetky palacinky vyparili. Deti si ich zamilovali. Ešte aj na druhý deň chodili pýtať ich „tortitas“. Peter sa s nimi rýchlo skamarátil. Anglicky vedel z celej svorky jeden zlatý chlapec. Na otázku, prečo sa anglicky neučia ostatné deti, sa zasmial a preložil kolegom. Tí len pozreli do zeme a tvárili sa, že nič. Deti boli živé, vrieskali na celú ulicu. Boli neskutočne zvedavé a šikovné. Dve dievčence si svoju zanedbanú angličtinu vyriešili po svojom, keď v telefóne otvorili google prekladač a dávali si to rovno do slovenčiny. 😀

Preberalo sa všetko, od toho či máme radi býkov (El Toro) až po pescados (ryby). Učili nás rôzne španielske slovíčka o ktorých pochybujem, že boli slušné. My sme zas skúšali tie naše. Prekvapivo, vysloviť slovo čučoriedka nerobilo nikomu problém.

V pondelok ráno sme vykladali kotol. Prišiel špeciálny žeriav. Trvalo to pár hodín. Na druhý deň sme konečne mohli pokračovať ďalej.

Mestečko v nás zanechalo rôzne pocity. Milí ľudia ochotní pomôcť za každú cenu. Živé a zvedavé decká. Aj taký vie byť španielsky vidiek. 😉