Musíme sa pochváliť, tentokrát sme pri výbere našej dovolenkovej destinácie nestrávili veľa času a voľba bola naozaj expresne rýchla.

Albánsko je krajina, ktorá svoj imidž mení každým dňom. Čoraz viac turistov si ju so záujmom prezerá v katalógu a zvažuje ju ako jednu z možností. Alebo ten zvyšok, ktorý cestovné kancelárie nevyužíva. Naozaj. Turistov pribúda každým dňom.

Nie, v krajine nie je vojna, komunizmus a nejaká mafia, ktorá unáša dievčatá (ako v tom filme). Albánsko je krásna napredujúca krajina, ktorá dbá na svoju povesť. To vám potvrdí väčšina ľudí, ktorá ho navštívila. Naozaj, cítili sme sa tam bezpečnejšie ako v Srbsku. Cez Srbsko sme tranzitovali v noci cestou tam aj späť. Dokonca sme sa zastavili v Niš a vôbec sa nám tam nepáčilo. Takže naozaj, nemáte sa čoho báť.

Dosť bolo sladkých rečí, poďme sa pozrieť, čo presvedčilo nás, aby sme obetovali naše pohodlie a vydali sa autom 1400 km (cesta tam) s našou novou Fabčou, ktorá mala vo výbave iba obmedzovač rýchlosti. Tempomat sme si museli “dorobiť”. Aj keď nám predajca tvrdil, že nám to bude naprd, lebo sa na nej budeme voziť iba občas. Haha, isto. 😀 😀

Trasu si môžete pozrieť na mape dole. Kosovo sme obišli schválne.

Veľký podiel na našom rozhodovaní  mali skupiny a stránky na Facebooku, ktoré každý deň zdieľali krásne fotografie z rôznych kútov Albánska. My sme čaru týchto miest naozaj podľahli. Ďalším dôvodom bol kamarát Alex. Alex je chalan, s ktorým si píšeme na FB niekoľko rokov. Prakticky od puberty. Jednoducho si ma raz pridal k priateľom, čo mi vtedy nebolo nijak divné. V tej dobe si pridával každý každého. Začali sme si písať anglicky, to mi naozaj vyhovovalo, takto mi naše konverzácie pomohli zlepšiť si angličtinu.

Úprimne, nikdy som neplánovala navštíviť Alexa, zdalo sa mi to ďaleko a nejako som to neriešila. Neskôr mi kamoš, pôvodom tuším z Kosova, ukázal fotky Albánska a až vtedy som si uvedomila, aká je to krásna krajina. Alexovi sme sa ozvali a naplánovali našu prvú zastávku v meste, kde býva. Tam sme si rezervovali aj hotel. Bolo to naozaj zaujímavé vidieť sa naživo po toľkých rokoch.

S Alexom sme na druhý deň šli do hlavného mesta. Nemuseli sme riešiť Tripadvisor a iné fóra. Alex nám jednoducho ukázal všetko potrebné a kopec informácií o daných miestach sme tak mali z prvej ruky. 🙂

Naplánovali sme si to na 10 dní (-2 dni cesta). Ubytovali sme sa najprv na 2 noci v Elbasane, potom 2 noci vo Vlorë a nakoniec 4 noci v Sarandë. Ubytovanie nás vyšlo na 60 + 110 + 200,  spolu 370 € za 8 nocí s raňajkami pre dve osoby. V Elbasane sme mali výhľad  na mesto a blízko do centra, súkromné parkovisko s kamerami, nonstop check-in. Vo Vlorë sme mali raňajky,  súkromnú pláž a výhľad na more. Podzemné parkovisko s kamerami taktiež. V Sarandë to boli tiež raňajky, súkromný bazén, na auto sme videli z izby. Mali sme výhľad na more a do centra to bolo na skok. Všade, okrem Sarandë, sme platili za ubytovanie kartou. Vybrali sme si naozaj dobre.

Trošku viac sme minuli na benzín, snažili sme sa preto tankovať tam, kde boli dobré ceny. Zoznam pamiatok a miest, ktoré sme chceli vidieť, sme zostavovali za pochodu. Niečo sme mali, niečo sme zmenili po ceste. Upravovali sme si to, ako nám to vyhovovalo. Nabudúce by sme viac času strávili pri Vlorë, na juhu v Sarandë sa nám veľmi nepáčilo. Aj samotný Ksamil nás nejak neohúril. Samozrejme, vy sa týmto nenechajte odradiť a názor si spravte sami. 🙂

Niekoľko zaujímavostí o Albánsku

# SMILE FROM ALBANIA

Smile from Albania je turistické centrum v každom dobrom meste. Albánsko zažíva turistický boom a tento projekt vlastne vznikol pod záštitou ministerstva. Študenti cestovného ruchu to majú pod palcom,  je preto možné, že stretnete práve ich. Je to vlastne taký záchytný bod pre turistov, kde sa od miestnych mladých ľudí dozvedia kopec zaujímavostí o krajine. Dostanete leták s mapou Albánska a dôležitými informáciami (cestovanie autom, dôležité čísla a pod.) o krajine. Nás oslovili v prvý deň v Elbasane. Ich centrá vyzerajú takto. ⇓

# TIRANA

Tirana je hlavné mesto Albánska. Druhé najväčšie je Durrës (Drač), tretie Vlorë a štvrté Elbasan. Tirana má zhruba 858 262 obyvateľov. Odporúčame si hlavné mesto zapísať do vášho zoznamu miest, ktoré chcete navštíviť.

# CESTOVANIE  AUTOM PO ALBÁNSKU

Priznám sa, čakali sme to najhoršie. 3D záznam ulice z Google Maps nám ukazoval úplne iné cesty, než v skutočnosti boli (nie všade). Kým v mapách boli v katastrofálnom stave, na mieste boli úplne nové. Áno, boli úseky, kde sme neveriacky krútili hlavou, no nebolo to nič vážne. Zvládli sme to. Vďaka praxi na slovenských cestách. Nič medzi týmto dvoma typmi ciest neexistovalo. Buď boli štrkové s dierami alebo novučičké asfaltové. Neodporúča sa však cestovať v noci, keďže cesty sú všelijaké a mohlo by sa ľahko stať, že by ste v tme nevideli jamu alebo niečo iné a nedopadlo by to najlepšie.

V Albánsku sú aj diaľnice. My sme využili tú (nedokončenú) z Elbasanu do Tirany a kúsok po ceste do Vlorë. Bolo to bez poplatku. Mýtna brána by mala byť na diaľnici z Durrës do Kukës (smer na hranicu s Kosovom), je to diaľnica A1. Cena by sa mala pohybovať okolo 5 € za osobné vozidlo. Viac o diaľničnej sieti na wiki. Zhodou okolností, diaľnicu A1 spoplatnili tento rok (2018). Samozrejme, pozitívne ohlasy to u miestnych veľmi nemalo, a tak sa stalo, že niektoré mýtne brány zničili ľudia, ktorí proti nim protestovali. To nám spomínal aj Alex, neverili sme mu, kým sme si nenašli článok na internete. 😀

Diaľnice na Balkáne sú iné diaľnice než na aké sme v Európe zvyknutí. Je celkom normálne, že tam stretnete chodcov (Srbsko), cyklistov (Albánsko) či stánok s medom (Macedónsko, okolie Skopje). Dávajte si preto pozor a jazdite s rozumom! To, že sú naozaj v dobrom stave, neznamená, že sa vám nič nemôže stať.

To isté platí aj o okreskách. Množstvo túlavých psov, kôz, ktoré sa pasú pri ceste, či kravy, ktoré oddychujú na vozovke. Jazdu treba prispôsobiť najmä týmto potenciálnym nebezpečenstvám. Priemerná rýchlosť po takýchto cestách sa pohybuje okolo 50-60 km/hod. Naozaj, to nepreháňame. Viď. fotografia nižšie. 

Parkovanie je na väčšine miest bezplatné. V Tirane nedávno otvorili v centre platené podzemné parkovisko, kde máte všetko naozaj blízko. Parkovali sme tam aj my, cena sa pohybovala okolo 500 lek za nejakých 5 hodín, vyšlo to na 4 €. Bol trošku problém dostať sa tam, keďže navigácia to prepočítala po ceste, ktorá bola uzavretá a konali sa tam trhy a my sme sa zrazu ocitli medzi stánkami. Nakoniec sme tam trafili. Cesty v hlavnom meste boli v rekonštrukcii, väčšinou to boli iba jednosmerky. Chvíľu nám to trvalo, kým sme tam prišli. Bol to jemný adrenalín. S kamiónom by to taká zábava nebola.

Všimli sme si platené parkovisko aj v Berate, no nenašli sme žiaden stroj ani osobu, ktorá to korigovala. Za oknami nemal nik lístky. Skúsili sme sa opýtať majiteľov áut, ktorí prišli k autu, no tvrdili, že sa vraj nič neplatí. Tak sme to riskli a nechali auto stáť tam. Naozaj nik neprišiel a nik to neriešil. 😀 Keď sme sa z centra Beratu presunuli k hradu, parkovisko sme si museli nájsť sami. Cestu k hradu a samotné parkovisko pred hradom opravovali, tak sme to nechali tu.

# LLOGARA PASS

Ak ide o cestovanie po Albánsku, na zozname by nemala chýbať ani táto zaujímavá cesta. Nájdete tu série ostrých serpentín s nadmorskou výškou až 1000 m n. m. Na jednej strane hory a na druhej nekonečné more. Po ceste stoja autá a ľudia si fotia tento malebný výhľad. Na niektorých miestach dokonca prevádzkujú paraglajding. My sme to zachytili tu.

# TANKOVANIE

Tankovanie v Albánsku je na tom cenovo podobne ako na Slovensku. My sme si tankovali po ceste v Maďarsku 1,23 €/l a Macedónsku 1,16 €/l. V Albánsku sme dotankovali necelých 30 litrov, aby sme mali na dojazd do Macedónska. Benzín nám vydržal naozaj dosť dlho (cca 7 dní/cez 600 km), takže deň pred odchodom sme si vyhliadli najlepšiu cenu a natankovali sme.

Ceny sa pohybovali od 167 – 178 lek za liter (1,35 – 1,42 pri kurze 1 €/125 lek). Na niektorých pumpách bola nafta lacnejšia, na iných zas stála rovnako ako benzín. Je možné, že na pumpe budú akceptovať aj platobné karty, na tento fakt by sme sa však nespoliehali. Radšej sa pred tankovaním spýtajte alebo si pripravte dostatočnú hotovosť.

Ak by ste potrebovali umyť auto, lavazh (umyvárka) je takmer na každom rohu. My sme si našli jednu v Sarandë. Traja chlapi nám umyli, vyutierali a povysávali auto za 500 lek (4 €). Naozaj bezkonkurenčná cena. 😉

# WIFI A SIEŤ

Wifi je dostupná na rôznych miestach. V každom hoteli, reštaurácii a pod. Väčšinou sú na heslo. Ak sa po krajine presúvate, chcete byť stále online, odporúčame vám zakúpiť si miestnu predplatenú SIM kartu. Za nás a Alexa je to Telecom. Zhruba 15 € za kartu a máte tam: 400 SMS/400 minút  (v rámci domácej siete), 10 GB internetu na sociálne siete, 5 GB internetu na zvyšok a po inštalácií mobilnej aplikácie My Telecom je to bonus 3 GB. My sme tento dátový balíček za 10 dní nestihli minúť. Úprimne, pre istotu sme si to šetrili na Google Mapy, lebo sme sa báli, že to žerie dáta ako na Slovensku. Nežerie. Spýtajte sa na balíčky a porovnajte si, ktorý by vám najviac vyhovoval.

Keďže Albánsko nie je v únii, na roaming radšej zabudnite. Ak chcete byť v kontakte s rodinou, bude to najlepšie iba cez internet (Skype, Messenger, Vibe). Naozaj. Veď vás uvítacia SMS od vášho operátora, ktorá príde po prekročení hranice, presvedčí. 😉

# MENA A PLATBY

V Albánsku sa platí menou LEK, nové označenie má ALL (albánsky lek). Kurz je 1 € 125 lek (aug. 2018). Odporúčame si to odsledovať, keď budete v Albánsku. Môže sa stať, že sa bude líšiť.

Nadšenci bezkontaktných platieb a jedinci, ktorí hotovosť vidia naozaj zriedka si na svoje v Albánsku neprídu. Kartou sa dá platiť naozaj výnimočne. My sme túto alternatívu využili v hoteli. Možnosť platiť kartou sme si všimli aj v Sarrandë, v obchodíku so suvenírmi. Tam sa dalo platiť aj eurom. Na juhu Albánska akceptovali aj eurá (Sarande, Butrint a pod.) Boli sme prekvapení. My sme si vybrali hotovosť na Slovensku a rozmenili sme väčšinu hneď v prvý deň. Zvyšné eurá sme si nechali na cestu späť a na posledný hotel, kde sa kartou platiť nedalo.

Bankomat sa povedie rovnako ako u nás. Sú v každom väčšom meste. Odporúčame vyhnúť sa Raiffeisen banke, tá si účtuje extra poplatok 5 € za výber (ak nie viac), kedže hneď v úvode naskočil ich cenník a podmienky. My sme využili Tirana Bank. Kurz bol správny, len si k celkovej sume prirátali 3 € ako manipulačný poplatok. V tomto je lepšie: buď vybrať potrebnú hotovosť doma, alebo vybrať ten chýbajúci zvyšok naraz v Albánsku. Nebojte, zvyšné leky si za eurá vymeníte v zmenárni, ktorá je na každom rohu. My sme si zobrali menej hotovosti so sebou, vybrali sme v banke tiež málo, takže sme prerobili nejakých 9 € za poplatky. Máme Mbank, tá si za výber neúčtovala nič, vyberali sme nad 70 €.

# UBYTOVANIE

Ak idete na vlastnú päsť, odporúčame booking alebo iné portály na vyhľadávanie hotelov. My sme si zarezervovali cez booking 3 hotely. Niektoré sme mali vyhliadnuté o niečo skôr, iné sme si našli 2 dni pred odchodom. Dostupnosť u tých priemerných s hodnotením od 8/10 bola naozaj dobrá. Nemuseli sme si ich rezervovať v predstihu, čo sa samozrejme dá, veď storno do istého dňa máte zdarma.

Odporúčame sledovať recenzie, aby vás na mieste nič neprekvapilo. Môžete si to poistiť aj recenziami na Google Maps, 3D záznamom ulice a podobne. Získajte čo najviac informácií o vašom ubytovaní. Ak idete autom, overte si dostupnosť parkovacích miest.

# STRAVA

Raňajky sme mali vždy v cene ubytovania. Niekde boli sladké (croissant a chlieb s džemom). Inokedy sme mali na výber (vajíčka, syr, zelenina, rôzne druhy pečiva) alebo nám na tanieri doniesli zo všetkého trošku a zvyšok sme si mohli vybrať. Raňajky nás naštartovali a dostatočne nasýtili. Po dlhom čase sme sa o to, čo budeme jesť, nestarali. Na príjemné sa ľahko zvyká. Ako vegetariáni sme to mali naozaj zaujímavé.

Väčšinou sme si vybrali cestoviny, pizzu, šalát, syr a hranolky. Niekde sme našli aj palacinky či iné dobroty. Ale nejaký šialený výber (ako vo Fresh Markete v Bratislave napr.) sme nemali. Časom sme znenávideli kozí syr. Vyberali sme si radšej z ponuky rôznych druhov cestovín. Najlepšie sme sa vedeli najesť v hoteli vo Vlorë. My sme si nič nevarili, nechcelo sa nám. V menu nájdete aj rôzne jedlá z mäsa, morských plodov a tradičných albánskych jedál. Samozrejme, menu vo väčšine prípadov (v našom prípade 90 %) bolo aj v anglickom jazyku. Najviac sa nám páčilo, že nám po jedle doniesli nakrájaný melón (zadarmo), dokonca ho servírovali aj k raňajkám.

Ceny boli rôzne. Obrovský kopček zmrzliny v Sarandë stál 100 lek (0,80 €). Špagety nás vyšli 350 lek (2,8 €). Fanta 150 lek (1,20 €). Pivo 150 lek (1,20 €). V Ksamile, kde sa to viac hemží turistami, sme zaplatili za špagety s hubami 500 lek (4€) a za nápoje to bolo rovnako 150 lek. V obchode boli ceny ako u nás, niečo možno lacnejšie. Úprimne, kupovali sme si tam pivo na izbu a sem tam nejaký snack. 😀 Takže honosné nákupy na večeru a cenu za suroviny od nás radšej nečakajte. 😉

Výlet loďou zo Sarandë na súkromnú pláž (od cca 9.30-16.30) nás vyšiel na 2000 lek/osoba (16 €). Doplatili sme si ležadlá na pláži (1000 lek/8 €) a obed – hranolky so šalátom a pitie, pretože tam mali iba to a rybu, a to bolo nejakých 2000 lek/16 €. Čiže dokopy na celý deň sme dali nejakých 60 €. Ešte sme si po ceste na lodi kúpili pitie a aj tam v bare. Veľa? Málo? Posúďte sami.

#JAZYK

Jazyk je naozaj zaujímavý. Sú tam slová z taliančiny, gréčtiny alebo tie štandardné podobné našim. Moja snaha naučiť sa pár fráz vo mne opadla v momente, keď som si uvedomila, že je to naozaj ťažký jazyk, tak som to nakoniec radšej vzdala. Nakoniec som neľutovala, všade sme sa vedeli dohovoriť anglicky. Stalo sa naozaj zriedka, že angličtinu niekto neovládal. Ak nevedeli anglicky, tak “rukami-nohami” nebol problém. Naozaj klobúk dole. Čašníci mali lepšiu angličtinu ako niektorí vysokopostavení ľudia v zahraničných firmách, kde chodíme nakladať…

# POZOR PES

Jedným z dôvodov, prečo Lucky necestoval spolu s nami, bolo aj množstvo túlavých psov v Albánsku. Tie sú všade. Väčšinou flegmaticky samy pochodujú ulicami. Inokedy v tlupách. Každopádne je dobré ich ignorovať. Nám osobne ani jeden z nich nechcel ublížiť. Necítili sme sa ohrození. Bohužiaľ, kamarát podobné šťastie nemal a stal sa mu incident so psom, ktorý sa príliš priateľsky netváril. O tomto smutnom fakte o Albánsku sme vedeli, preto sme sa chceli vyhnúť tomu, aby do kontaktu s nimi prišiel náš pes, ktorý cestuje po Európe. Chceli sme, aby s tým neskôr nemal žiaden problém. Videli sme tam však kopec ľudí so psíkmi, dokonca aj talianskych turistov. Je to každého osobná vec, ako sa rozhodne.

Dávajte si pozor, najmä na cestách. Ak nevbehne pod kolesá pes, vbehne niečo iné. Odporúčame jazdiť pomaly a nehrať sa na frajerov. Inak na to doplatíte. Vodiči v Albánsku sú rôzni. Ich štýl šoférovania je blízky tomu talianskemu, no vedia aj pustiť, spomaliť a dávať pozor. Tu majú značky iba informatívny charakter, buďte v strehu. 😉

Ak sa zamýšľate nad podobným výletom, tak nezabudnite na:

• Cestovné poistenie
• Doklady od auta. (V prípade lízingu, povolenie vycestovať. Áno, to tlačivo existuje. My sme sa o ňom dozvedeli náhodou. Mali sme ho, nik ho nepýtal. ) Nezabudnite na TP a zelenú kartu.
• PAS? Hmm, my sme ich mali. Niektorí tvrdia, že ho netreba. Nevieme. V Macedónsku nám tam dali pečiatky. Pre istotu ho majte so sebou. V prípade straty OP vám určite pomôže.
• Vyberte si dostatočnú hotovosť. Okrem Albánska, po ceste je možné všade platiť kartou, (aj 0,50 € na platidlách v Macedónsku)
• Pripravte sa na čakanie na hraniciach. Najhoršie je na tom maďarsko-srbská hranica (3-5 hodín), potom srbsko-macedónska (takmer 2 hodiny) a najlepšie, do 10 minút to trvalo na macedónsko-albánskej hranici.

Diaľničné poplatky:

V Maďarsku* je to elektronická diaľničná známka, kúpite online alebo na hranici. Cena: 2975 HUF/10 DNÍ (10 €) alebo mesačná 4780 HUF (14 €). Samozrejme, my sme si kúpili týždennú, lebo sme to zle vyrátali. Na hranici Milhosť sme zaplatili 14 €, čo sme si uvedomili až teraz, keď sme kontrolovali bločky. Cestou späť sme kúpili známku online a stála necelých 12 €… Bez komentára…

V Srbsku* majú mýtne brány. Platíte kartou. Cesta tam vyšla na 1650 RDS (necelých 14 €). Spolu cca 28 €. Diaľnica na juhu ešte nie je dokončená, inak stále po diaľnici až do Macedónska. Ten kúsok, ktorý chýba, nie je veľmi dlhý.

V Macedónsku majú mýtne brány tiež. Dá sa platiť aj € alebo kartou. Nás to vyšlo na cca 240 MKD/ necelé 4 € tam. Spolu okolo 8 €. Diaľnica sa za Skopie končí.

V Albánsku to bolo bez poplatku, inak ako som spomínala, natrafíte na mýtnu bránu.

@nutaly

Páčil sa vám tento článok? Ohodnoťte ho.