V sobotu 7. septembra 2019 sa v areáli dopravného podniku mesta Prešov konal deň otvorených dverí. Tento rok naša mestská hromadná doprava v Prešove oslávila krásne jubileum – 70 rokov. Zhodou okolností sme trávili našu víkendovú pauzu doma, nie na cestách, tak sme sa rozhodli, že sa tam pôjdeme pozrieť.
Na úvod spomeniem niekoľko zaujímavostí, ktoré sa týkajú prešovskej MHD.
Vedeli ste, že…?
✓ História mestskej hromadnej dopravy v Prešove siaha až do roku 1949, keď vznikol komunálny podnik mesta Prešov. Vtedy dopravu zabezpečovali len autobusy, ktoré premávali na štyroch linkách: 1. Solivar – Dúbrava, 2. Solivar – ulica Červenej armády (dnes Levočská), 3. Šváby – Šebastová (rázcestie Fintice), 4. Haniska – Šebastová. Podnik mal vtedy 47 pracovníkov a dopravu zabezpečovali staré autobusy Tatra.
✓ Začiatky súčasnej trolejbusovej dopravy siahajú do roku 1958, keď bola schválená výstavba trolejbusovej siete. Trolejbusová doprava začala slúžiť cestujúcim 13. mája 1962 na prvej linke z Nižnej Šebastovej cez historické centrum na Solivar a po svojej nezmenenej trase premáva až doteraz – už 57 rokov. Najnovšia trať bola otvorená v roku 1992 smerom na najväčšie prešovské sídlisko Sekčov
✓ V roku 1997 bol do Prešova dodaný prvý celonízkopodlažný autobus Renault – Karosa City bus 12M #333. Ten disponoval elektrickou výsuvnou plošinou, ktorú mohol vodič ovládať z pohodlia svojej kabíny. TriTriTrojka bola sprevádzkovaná 8. januára 1998, a tak sa zároveň stala prvým nízkopodlažným autobusom na Slovensku.
✓ Prvou vodičkou trolejbusu v Prešove bola Mária Straková, a to od roku 1964. Za volantom strávila 16 rokov a najazdila 750-tisíc kilometrov bez nehody.
Z rozhovoru pre čas.sk : Jeden vodič kvôli nej dokonca podal výpoveď a prestúpil k taxikárom. „Povedal, že žena-vodička trolejbusu je dehonestácia tohto povolania. Aj iní spochybňovali moje schopnosti. Raz ku mne nastúpil dôstojník a utrúsil poznámku, že ako môže žena šoférovať trolejbus? Tak som otvorila dvere a vyhodila ho so slovami – keď neveríš žene, počkaj si na iný spoj,“
✓ Križovanie trolejového a železničného vedenia na priecestiach v Prešove je vyriešené spôsobom, ktorý je unikátnym v celej Európe. Trolejové vedenie s napätím 600 V prechádza popod železničné s napätím 3000 V. Elektrické rušne musia na priecestiach Levočská a Bajkalská spustiť elektrické zberače a prejsť cez tieto úseky zotrvačnou rýchlosťou.
Ako sme si užili deň otvorených dverí v dopravnom podniku?
DPMP zabezpečil kyvadlovú dopravu až priamo do areálu, kde sa konala akcia. Pôvodne sme mysleli, že to využijeme tiež, no zdržali sme sa u veterinára, preto sme nestihli najbližší spoj, a na druhý sa nám čakať nechcelo. Nakoniec sme šli autom. Cestou sme so sebou zobrali môjho mladšieho brata, taktiež veľkého fanúšika aut, kamiónov a v neposlednom rade aj autobusov, ako sa neskôr ukázalo.
Do areálu sme prišli polhodinu potom, čo sa akcia začala. Na naše prekvapenie tam bolo množstvo ľudí. Myslím, že najviac asi rodiniek s deťmi. Nechýbali ani iní nadšenci autobusov rôznych vekových kategórií.
Pri vstupe sme dostali mapu, kde sme si mohli prezrieť jednotlivé stanovištia a vybrať si, kam pôjdeme najskôr. Dokonca sme dostali povolenie vstupu pre nášho ratlíka, ktorý bol s nami.
Najskôr sme šli k odparovaným trolejbusom, ktoré mali otvorené všetky dvere, dokonca aj do kabíny vodiča. Tam si mohli návštevníci vyskúšať, aké je to sedieť za volantom trolejbusu. Samozrejme, motor bol vypnutý, trolejbus bol zabezpečený klinmi, no aj napriek tomu to vystrašilo pár mamičiek, ktoré posadili svoje ratolesti za volant a tie začali stláčať a búchať po všetkom, čo im prišlo do cesty.
Najnovšie nízkopodlažné trolejbusy značky Škoda 31Tr v rôznych farebných prevedeniach vďaka reklamám, ktoré mali na sebe, sme si mohli konečne prezrieť o niečo lepšie, nielen zo značne obmedzeného pohľadu cestujúceho.
Za volant sme si sadli aj tam a urobili sme si pár fotiek. Potom sa tam na chvíľu usalašil aj Peter, ktorého si všimol vodič idúci okolo a spýtal sa, či nepotrebuje pomoc, alebo niečo vysvetliť. Samozrejme, že sme mali kopec otázok. Rozprávali sme sa takto asi hodinu. Porozprával nám množstvo zaujímavostí a zážitkov z práce. Vysvetlil nám, ako sa jazdí na trolejbuse, čo všetko musí vodič ovládať. Dokonca si aj pamätal na môjho dedka, ktorý v MHD pracoval dávnejšie niekoľko rokov.
Bol to naozaj veľmi milý a ochotný pán. Ešte v ten večer som sa dozvedela, že bol otcom mojej spolužiačky zo školy. Vraj nás pozdravuje a odkazuje, že sa teší na budúcich kolegov. Táto debata Peťa naštartovala a už si predstavoval, ako si jazdí na autobuse. Viac ako MHD ho stále ťahala medzimestská doprava, no na tú človek málokedy počuje niečo pozitívne.
Od trolejbusov sme sa presunuli do dielne. Dielne, kde opravujú autobusy sa nijako špeciálne nelíšia od tých, kde sa opravujú kamióny. Jedno mi však udrelo do očí hneď. Bol to poriadok a čistota všade navôkol. Nikdy som si nemyslela, že to v dielni môže vyzerať takto čisto. Dielňa, ktorú mali možnosť vidieť návštevníci, bola naozaj veľká. Bola rozdelená na dve časti. Všade bol odparovaný nejaký autobus. Popod jeden sa dalo dokonca prejsť. Ešte tam bolo pár autobusov, ktoré mali menšie poruchy, odkrytý motor a podobne. Pozri si video z dielne.
Vedľa dielne premávala Karosa cez umyváreň. Podľa počtu detí a nadšených rodičov či ostatných ľudí, ktorí sa nazbierali na každý prejazd touto umyvárňou, to bola asi najlepšia atrakcia. Vyskúšal to aj môj brat a vrátil sa celý nadšený. Kto by to bol povedal, že takáto maličkosť dokáže potešiť nielen, deti ale aj dospelákov. Bolo mi jasné, že toto nesmie chýbať na žiadnom DOD, ktoré DPMP organizuje.
Naša rada: Čiže ak by nejaká firma s kamiónmi chcela skúsiť DOD, určite tam zakomponujte aj niekoľko prejazdov umyvárňou. 🙂
TIP od nás pre vás 😉
Ďalej sme si prezreli niekoľko starších trolejov a autobusov, ktoré sme si s Peťom dokonale pamätali, keďže zvykli premávať, keď sme boli deti.
Nachádzala sa tam aj historická Škoda 15Tr (obrázok vyššie), na ktorú si pamätám ešte z čias základnej školy. Táto Škoda ma odviezla zo Sídliska Sekčov, kde som bývala, nielen do mesta, ale aj na druhú stranu mesta za mamou do práce. Boli to časy, keď ma tieto trolejbusy fascinovali a predstavovala som si ako ich šoférujem.
Bohužiaľ, nevyhovujúci technický stav sa podpísal pod vyradenie trolejbusov a v júni prebehla ich posledná jazda. Snáď sa pár pojazdných kusov zachová pre nadšencov, ktorí na éru Škody 15Tr nikdy nezabudnú. Aj keď sa pohodlím a vybavenosťou nedajú porovnať s najnovšími trojbusmi, nikdy na nich človek nezabudne.
S menšou dávkou nostalgie sme sa presunuli k stanovištu, kde na nás čakali automaty na lístky a krásna zbierka lístkov, ktoré by si skôr pamätala moja babka. Tá doteraz živo spomína na spustenie premávky prvých trolejbusov. To už je čo povedať.
No to, akí sme starí, sme si uvedomili, keď sme sa dostali k automatu na lístky, ktorý si môj 13-ročný brat nepamätal. Dávid mal možnosť vyskúšať si, ako to fungovalo pred pár rokmi. Pani, ktorá toto stanovište mala pod palcom, dala Dávidovi slovenské koruny, aby ich hodil do automatu a lístok skúsil označiť. Samozrejme, môj brat nemal potuchy, ako má lístok označiť. A tuším, naše bývalé koruny videl tiež prvýkrát. V čase, keď tieto automaty fungovali, ešte nebol na svete. Staré automaty Merona 2000 boli populárne do roku 2003. Po nich nasledoval Mikomat M16, ktorý po zavedení eura prešiel jemnou zmenou a prakticky slúži dodnes. Brat sa narodil v roku 2006. Až vtedy mi došlo, akí sme starí.
Len tak pre zaujímavosť Merona dokázala predať len jeden druh lístka, vyrábala sa v Nemeckej spolkovej republike a prvý lístok z Merony bol v Prešove predaný 1. 12. 1977. V meste tieto mašinky fungovali 31 rokov. Spomínané automaty nahradili sprievodcov v autobusoch, ktorí lístky kedysi predávali, čo moja generácia asi nepostrehla, iba ak z rozprávania starých rodičov.
Mikomat sa vyrába na Slovensku. Jeden automat predáva až 16 druhov lístkov. Cestujúcim v Prešove slúži až 77 týchto automatov na 51 zastávok MHD. Od roku 2018 je vo vybraných automatoch možná aj bezkontaktná platba
Ďalej sme sa presunuli k stanovištu, kde boli vystavené palubné počítače a elektronické informačné tabule. Tam sme sa dozvedeli, ako sa postupom času modernizovali a ako vlastne fungujú. Tieto prístroje zefektívňujú vodičom prácu od roku 1997.
V areáli bolo aj pódium, kde hrala živá hudba. Neskôr pri odchode moderátori spomenuli pár zaujímavostí, ktoré opisujem aj v tomto článku. Deti mali malé dopravné ihrisko, kde sa mohli povoziť na kolobežkách či bicykloch.
Pobavilo nás aj stanovište, kde sme si mohli prezrieť rôzne straty a nálezy, ktoré sa našli v autobusoch.
Nechýbala ani prehliadka historických vozidiel, ako napr. Škoda 706RTO, Karosa ŠM11 a Volga, o ktorej existencii som sa dozvedela až pri písaní tohto článku.
Aj napriek tomu, že celá akcia trvala iba pár hodín, stihli sme pozrieť naozaj všetko. Dozvedeli sme sa množstvo informácií, ktoré si ako bežní cestujúci nemáme ako všimnúť či uvedomiť.
My z fachu to už vieme dávno, no iní to ešte stále nepochopili. Na cestách treba byť tolerantní nielen ako vodič, ale aj ako chodec. Profesionálnych vodičov ubúda, neznechucujme im to aj my svojím správaním. Zastavme a dajme prednosť autobusu, ktorý vychádza zo zastávky, alebo ak to je napríklad kamión, ktorý vchádza do križovatky a potrebuje viac miesta. Raz sa nám to určite vráti a pusti niekto nás.
Celý DOD nájdeš aj tu. Pozri si naše stories na Instagrame.
P&N
Peter a Nataly 