Tunel Mont Blanc (Taliansko/ Francúzsko)

O tejto pýche Francúzska a Talianska vie málokto. Ide o 11,6 km dlhý cestný tunel pod najvyššou európskou horou Mont Blanc, ktorý spája francúzske mesto Chamonix a talianske mesto Aosta. Stavba začala v roku 1957 a bola dokončená v roku 1965.

Samotný Mont Blanc (4 810 m n. m.) je najvyšší vrch Álp a Západnej Európy. Leží na francúzsko-talianskej hranici v masíve Mont Blanc v Savojských Alpách. Ako prvý na vrchol vystúpili 8. augusta 1786 Jacques Balmat a Michel-Gabriel Paccard. Prvá žena, ktorá vystúpila na Mont Blanc, bola v roku 1808 Mária Paradisová.

Tunel bol považovaný za najbezpečnejší priechod Álp, no v roku 1999 sa udiala obrovská tragédia, kedy v ňom pri masovom požiari zahynulo 40 ľudí.

24. marca 1999 vošiel do tunela belgický kamión značky Volvo, ktorý viezol 12 ton múky a 8 ton margarínu. Vodič, ktorý si všimol unikajúci dym z kamiónu, v poslednej chvíli zastavil a opustil vozidlo. Podarilo sa mu z tunela ujsť. Ostatní šoféri aut to šťastie nemali. Teplota v tuneli sa vyšplhala na 300 °C a v ohnisku takmer na 1000 °C. Záchranári mali zviazané ruky. Neostávalo im nič iné len čakať, kedy teplota klesne. Tunel sa im podarilo schladiť až o štyri dni. Telá niektorých obetí museli identifikovať na základe vzoriek DNA, alebo zubov.

Po tomto incidente sa začala preberať bezpečnosť tunela. Konečná francúzsko-talianska správa z júla 1999 kritizovala nedostatočnú koordináciu francúzskej a talianskej strany. Osudnou chybou údajne bolo, že ventilačný systém na talianskej strane tunela pod Mont Blancom bol nastavený tak, aby hnal vzduch do vnútra, a nie na odsávanie, čo pomohlo rozdúchať vražedný požiar.

Za ďalšiu nepriaznivú okolnosť sa považuje skutočnosť, že červená na všetkých semaforoch v tuneli naskočila až za deväť minút po vzniku požiaru, takže po celý ten čas vodiči, ktorí už boli v tuneli, stále smerovali k miestu nešťastia.

V júni 2001 francúzsku spoločnosť ATMB spravujúcu tunel obvinili z neúmyselného zabitia, keď oficiálne priznala, že v čase tragédie zaostávala s investíciami do skvalitnenia bezpečnosti tunela. Súbežne s rekonštrukčnými prácami sa rozhoreli spory medzi ministerstvami, miestnymi obyvateľmi a skupinami ochrancov prírody, či by po opätovnom otvorení tunela ním mali naďalej prechádzať aj nákladné automobily.

Tri roky po požiari bol tunel znovu otvorený pre dopravu. Najprv pre osobnú a potom napriek protestom obyvateľov a ekologických aktivistov aj pre nákladné autá.

Jeho rekonštrukcia a modernizácia stála 350 miliónov eur . Tie boli investované do výstavby únikových východov a do vylepšenia evakuačného, poplašného a signalizačného systému.

Súdne zdroje vo francúzskom Grenobli vlani na jeseň oznámili, že v súvislosti s požiarom bolo z neúmyselného zabitia obvinených 14 fyzických i právnických osôb. Je medzi nimi i belgický vodič kamiónu, ktorý v tuneli začal horieť, francúzske a talianske firmy, ktoré tunel prevádzkujú, i automobilka Volvo, pretože požiare údajne postihli i niektoré ďalšie kamióny toho isté typu.

XXX

Týmto tunelom som šla prvýkrát vo februári minulého roku. Vtedy sme s Petrom netušili, čo sa tu stalo. Tunel má obojsmernú premávku. Maximálna rýchlosť v tuneli je 70 km/h. Bezpečnostná vzdialenosť 150 m. Samozrejme, za prejazd tunelom sa platí. Chladničky (kamióny) prechádzajú tunelom v sprievode bezpečnostnej služby.