Aj ty si si myslel, že na šoférovanie trolejbusu ti stačí obyčajný vodičák skupiny D, ktorý ťa oprávňuje šoférovať autobusy? Aj ja. Až po príchode do dopravného podniku som pochopila, že to nie je len tak. Nestačí krátke preškolenie na trolejbus, ako keď do podniku príde nový typ autobusu, s ktorým sa musia vodiči zoznámiť. Je toho omnoho viac.
V tomto článku sa pozrieme hlavne na to, čo všetko treba splniť, aby si sa mohol stať vodičom trolejbusu z pohľadu zákona. Bez zbytočných omáčok – aký vodičák a školenie potrebuješ, aké vyšetrenia ťa čakajú a čo je povinné. Skúsenosti z praxe si necháme na neskôr.
Trolejbus je dráhove vozidlo
Z legislatívneho hľadiska je trolejbus zaradený medzi dráhové vozidlá, podobne ako električka, lanovka alebo metro. Z toho vyplývajú aj špecifické požiadavky na školenie vodičov a ich odbornú spôsobilosť.
Školenie vodičov trolejbusov zabezpečuje dopravný podnik. Na Slovensku premávajú trolejbusy v mestách Bratislava, Prešov, Žilina a Banská Bystrica. Košice sú od roku 2015 bez trolejbusovej dopravy.
Aký vodičák potrebujem?
Na vedenie trolejbusu musíš byť v prvom rade vodičom autobusu. To znamená mať vodičské oprávnenie skupiny D a kvalifikačnú kartu vodiča.
Ako sa stať vodičom autobusu, sa dozvieš v tomto článku.
Pre vedenie autobusu aj trolejbusu je stanovený minimálny vek 21 rokov.
Zdravotná a psychická spôsobilosť vodičov trolejbusu
Pred samotným školením pôjdeš opäť na vyšetrenie k obvodnej lekárke a psychologičke. Áno, je super, že máš platné vyšetrenia k autobusu, no aj tak ich musíš absolvovať znova.
Platnosť dokladov zdravotnej a odbornej spôsobilosti:
- do 50 rokov – každé 3 roky,
- vo veku 50 – 55 rokov – každé 2 roky,
- nad 55 rokov – každoročne.
Pre porovnanie: vodiči autobusov absolvujú zdravotné a psychologické prehliadky každých päť rokov až do dovŕšenia 65 rokov. Po 65. roku života sa interval skracuje na dva roky.
Jedným z dôvodov, prečo o preškolenie na trolejbus nie je medzi vodičmi veľký záujem, sú práve častejšie zdravotné a psychologické kontroly a s nimi súvisiace administratívne povinnosti.
§ 23 – poučená osoba – vyhláška 205/2010 Z.z.
Podľa zákona je poučená osoba osoba bez elektrotechnického vzdelania, ktorá môže vykonávať činnosti na elektrickom zariadení podľa technickej normy a viesť elektrické dráhové vozidlo. Školenie poučenej osoby zahŕňa bezpečnostné predpisy, zásady poskytovania prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom, elektrotechnické predpisy týkajúce sa vykonávaných činností a miestne bezpečnostné predpisy.
Platnosť je 5 rokov, potom nasleduje opätovné preškolenie, ktoré sa zapíše do osvedčenia o odbornej spôsobilosti.
Základný výcvik
U nás v podniku sme najprv absolvovali základný výcvik na trolejbuse Škoda 31 Tr SOR – dlhom kĺbovom trolejbuse.
Výcvik pozostával z teoretickej časti, ktorá trvala 2 týždne. Mali sme prednášky napríklad od dopravnej psychologičky, zopakovali sme si pravidlá cestnej premávky (ukončené testom), absolvovali sme BOZP, školenie poučenej osoby, oboznámili sme sa s konštrukciou vozidla či trakčnou napájacou sústavou a pod.
Následne sme absolvovali 30 vyučovacích hodín jazdy na trolejbuse bez cestujúcich, počas ktorých sme sa zoznamovali s ovládaním vozidla a špecifikami trolejbusovej prevádzky.
Nasledoval test a ústna skúška spojená s jazdou.
Po úspešnom absolvovaní sme mohli viesť trolejbus pod dohľadom inštruktora, ktorý s nami absolvoval niekoľko jázd – tuším viac ako 40 vyučovacích hodín.
Rozšírenie na iné typy vozidiel
Bohužiaľ, základný výcvik nepokrýva všetky typy vozidiel, a na každý ďalší sme museli absolvovať nový kurz. Ten zahŕňal opäť školenie – tentoraz len jeden deň – a jazdu bez cestujúcich trvajúcu 6 vyučovacích hodín.
Nasledoval test a ústna skúška. Potom sme znovu absolvovali jazdu s cestujúcimi pod dohľadom inštruktora, ktorý bol s nami len pár hodín, a zvyšok jazdy sme absolvovali už sami.
Pozor: týmto sa to nekončí
Vodiči trolejbusu musia absolvovať raz ročne pravidelné školenie. Každé tri roky absolvujú periodickú odbornú skúšku, čo je vlastne opätovné overenie vedomostí. Skúška sa zakončuje písomným testom a ústnou skúškou z každého typu vozidla, na ktorý majú vodiči odbornú spôsobilosť.
Predstav si, že si urobíš vodičský preukaz alebo kvalifikačnú kartu vodiča a každé tri roky ideš opätovne na preskúšanie. To je ďalší „klinec do rakvy“, ktorý odradí zvyšok potenciálnych vodičov trolejbusu.
V teste sú rôzne otázky o legislatíve, konštrukcii vozidla a niečo z BOZP. Naučiť sa konštrukciu každého typu vozidla môže byť náročné, najmä ak všetko musíš vedeiť naraz v jeden deň a nie postupne.
Ako vyzerá vodičák na trolejbus?
Dostaneš 2 kartičky, ktoré vyzerajú takto:
Preukaz na vedenie – platnosť 10 rokov
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti – platnosť 3 roky
Rýchly prehľad: čo potrebuješ, aby si sa stal vodičom trolejbusu:
- Vodičský preukaz skupiny D
- Minimálny vek 21 rokov
- Zdravotná a psychická spôsobilosť (platnosť podľa veku)
Lekár, dopravný psychológ, očné vyšetrenie (perimeter). - Kvalifikačná karta vodiča (platnosť 5 rokov)
Povinná na výkon povolania vodiča autobusu. - Úspešné absolvovanie kurzu
- Vydanie Preukazu na vedenie a Osvedčenia odbornej spôsobilosti
Koľko ma to bude stáť?
Cena sa odvíja od toho, či si podnik školenie zabezpečuje sám, alebo využíva služby externého poskytovateľa. V cene je zahrnuté všetko, vrátane elektriny, ktorú spotrebuješ počas jazdy na prázdno.
Neplatíš ju ty – platí ju podnik za to, že sa „upíšeš“ napríklad na tri roky.
Suma sa pohybuje v tisícoch eur, presnú čiastku spoznáš pri podpisovaní zmluvy. Nepíšem ju presne, pretože je to naozaj individuálne.
Ak sa rozhodneš podnik opustiť pred uplynutím tejto doby, najčastejšie doplatíš iba alikvotnú časť. Pozorne si preto prečítaj zmluvu, aby si vedel, ako to má konkrétny podnik, kde si zamestnaný.
Ešte stále chceš byť vodičom trolejbusu?
Ak ťa neodradili časté návštevy lekára a psychológa ani preskúšanie každé tri roky, vitaj na palube! O tom, aké boli prvé jazdy a začiatky na trolejbuse, sa môžeš dozvedieť v denníku vodičky MHD, konkrétne tu a tu.
Jedna strana mince je legislatíva a školenia, druhá samotné jazdenie. Trolejbus má jednu veľkú výhodu a zároveň nevýhodu – je poháňaný elektrinou. Keď je elektrina, ide bez problémov, no bez nej sa jednoducho nepohne. Na ceste sa správa trošku inak ako klasický autobus. Rozjazd je plynulejší a to isté platí, keď ho necháš dôjsť na voľnobeh. Mne ako vodičke sa s ním jazdí oveľa lepšie – nehučí mi motor a ráno pri štarte nemusím dýchať smrad z výfuku.
Jediná nevýhoda sú zberače. Tie občas musíš preložiť alebo znova nahodiť na vedenie, ak vypadnú. A počul si o uhlíkoch, alebo tzv. uhlíkovej vložke v zberači, resp. „bodke“ zberača? Tie treba pravidelne meniť. Najhoršie je, keď prší alebo sneží – ten uhlík máš všade: na tričku, na čele a vo vlasoch. Tá jediná kvapka si ťa vždy nájde, nech robíš čokoľvek.
Zdravotná prechádzka okolo trolejbusu ešte nikomu neublížila, to je pravda. Uhlíkové škvrny na čele si zotrieš oveľa jednoduchšie než tie na oblečení, no komfort jazdy v podobe ticha a plynulého rozjazdu je na nezaplatenie – a práve preto mi trolejbus sadol viac. A to som ti tu ešte nespomenula parciálny trolejbus.
Pri písaní tohto článku som vychádzala najmä zo skúseností, ako to funguje v našom dopravnom podniku. Je dosť možné, že sa to v iných podnikoch môže trochu líšiť, no hlavné pravidlá – minimálny vek, návštevy lekára a povinné školenia – zostávajú nemenné.
Ak nad touto profesiou uvažuješ, verím, že ti tento článok pomohol urobiť si jasno v základných podmienkach.
Svoje tipy a otázky môžeš poslať na nutalky@gmail.com a rada sa nimi inšpirujem pri ďalších článkoch.
Ak sa ti článok páčil, pomôž mi rásť a zdieľaj ho ďalej.
Pridaj komentár