Po štyroch rokoch sme sa vrátili do Albánska s veľkými očakávaniami, keďže naša posledná návšteva bola nezabudnuteľná a chceli sme si to zopakovať.

Zmenili sme trasu a tentoraz sme cestovali cez Chorvátsko, Bosnu a Čiernu horu. Dôvod bol prostý, v Chorvátsku sme mali zastávku na pár dní. (O Chorvátsku sa dočítate viac v tomto článku.)

Štartovali sme z chorvátskeho Tromilja (neďaleko NP Krka) do albánskeho Elbasanu, ako naposledy, máme tam kamaráta.

Malú zastávku sme mali v Dubrovníku, cestou tam aj späť na chutný vegánsky obed v Urban & Veggie. Neďaleko je aj parkovisko. Po večeri sme pokračovali do Trebinje v Bosne a ďalej na Niksic a Podgoricu v Čiernej hore, na Shkoder do Albánska až do Elbasanu.

Do Dubrovníka sme sa dostali po novom moste (Pelješki most), ktorý otvorili pár týždňov pred našou cestou. Vyhli sme sa takto 2 hraniciam a prejazde cez Bosnu.

Pár zaujímavosti o tejto stavbe:

Od otvorenia v júli 2022 spája exklávu južného Chorvátska, ktoré je od zvyšku krajiny oddelené 25 kilometrovým pásom pobrežia Bosny a Hercegoviny v okolí mesta Neum.

Most sa klenie ponad Malostonský záliv z obce Komarna k obci Brijesta na polostrove Pelješac, čím prechádza len cez chorvátske územie a vyhýba sa hraničným priechodom s Bosnou a Hercegovinou.

Most Pelješac je zavesený most s dĺžkou 2 404 metrov a výškou 55 metrov. Cesta je štvorpruhová, pravdepodobe už len v parametroch rýchlostnej cesty. Most je 18. najdlhší v Európe.

Prečo táto trasa?

Vzhľadom na fakt, že už niekoľko rokov pracujeme v doprave, orientovali sme sa podľa aktuálnej situácie na cestách. Obišli sme južnú trasu okolo mora cez Čiernu horu (Budva- Bar atď.), keďže tam boli permanentne kolóny.

Napriek tomu sme do cieľa (na hotel) prišli v noci. Cesta trvala 13 hodín. Zdržali nás (dve a pol hodiny) na poslednej hranici Čiernej hory a Albánska. Samotná cesta večer Albánskom bola nekonečne pomalá. Množstvo ciest ide cez mestá, kde je ruch a zápchy aj neskoro večer a celkovo infraštruktúra v Albánsku sa len pomaličky rozrastá neúmerne k množstvu aut na cestách. Boli sme prekvapení, keďže takúto situáciu si z našej poslednej návštevy (v roku 2018) nepamätáme.

TIP K TRASE DO ALBÁNSKA

Dostať sa rozumne do Albánska môže byť problém. Na rozdiel od krajín, ktoré sú súčasťou Schengenského priestoru, ktorý nám umožňuje len tak preletieť hranice, sa toto za Chorvátskom či Maďarskom končí.

Keďže trasa z Maďarska do Srbska a Macedónska je z väčšej časti po diaľnici, neznamená to, že bude o niečo rýchlejšia. Kontroly na maďarsko-srbskej hranici sú niekoľkohodinové utrpenie už roky. Ak sa o tejto trase chcete dozvedieť viac, prekliknite sa na tento článok a na jeho konci je pekný sumár k diaľničným poplatkom a pod.

Trasa cez Chorvátsko je už menej diaľničná a možno aj trochu dlhšia (v závislosti od vašej štartovacej pozície).

Nevieme vám najlepšie poradiť, ktorú trasu si zvoliť, ale odporúčame sledovať skupinu na Facebooku: Český, slovenský a polský turista v Albánii, kde vám určite poradia na základe ich najnovších skúsenosti v reálnom čase. Skupina je aktívna a veľmi nápomocná pri získavaní rôznych informácií, ktoré možno tu nenájdete.

ĎALŠIE TIPY A POSTREHY

TANKOVANIE V ALBÁNSKU sme zvládli platobnou kartou, ale raz nás na kurze oklamal jeden pumpár pri ceste späť a naúčtoval benzín cez 2 €/l aj keď to v okolí bolo lacnejšie. Dávajte si pozor. Bolo divné, že si nás až príliš priateľsky volal k sebe…

Bankomaty sme využívali CREDINSbank (viď. fotografia). Vyberali sme cez mBank, kde je výber aj v zahraničí bez poplatku nad 70 €. Táto banka si neúčtovala žiaden extra poplatok. Hotovosť nám nestačila. Všetky hotely mali “pokazené” terminály, takže sme platili eurami, ktoré sme si chceli rozmeniť. Veľký obnos peňazí sme pri sebe nechceli mať z pochopiteľných dôvodov. Nekradne sa tu nejak extra, my sme nemali zatiaľ žiaden problém, ale nikdy neviete, kde to zapatrošíte a problém je na svete…

PLATBY KARTOU sú stále problém, radšej majte hotovosť, no nájdu sa aj supermarkety, kde viete zaplatiť mobilom!

Mobilný operátor: V Albánsku sme využívali sieť One, ktorá je vlastne bývalý Telecom. Mali sme SIM kartu s balíčkom Unlim. Beats, čo bolo 20 GB dát za 1500 lek. Po týždni v Albánsku nám zostalo 5 GB dát. Dáta sme používali najmä na navigovanie alebo sociálne siete. Prvý deň sme boli bez SIM karty, využívali sme 500 MB, ktoré ponúka slovenský Telecom v najvyššom dátovom paušále. Takže sme vypli všetky apky a zapli iba tie dôležité. Sledovali sme najmä premávku v Google Mapách, mapu sme mali stiahnutú off-line. Takto vlastne fungujeme celú dovolenku alebo v práci. Kontrola trasy a miest, kam sa chystáme cez premávku v Google Mapách je alfa a omega, ak nie ste fanúšikom zbytočného státia v kolónach, ktoré sa dajú ľahko obísť.  

Ak zvažujete rôzne ponuky mobilných operátorov v Albánsku, odporúčam túto anglickú stránku, kde sa dozviete viac.

Zostatok dát si viete odsledovať v aplikácií operátora, jazyk sa dá zmeniť bez problémov na anglický. (viď. snímka obrazovky vyššie, to je náš zostatok dát a iných balíčkov, teste pred odchodom z Albánska)

Drač (Durrës)

Naša prvá zastávka bola už tradične v Elbasane, kde sme strávili niekoľko dní. Je to väčšie mesto neďaleko hlavného mesta Tirana. Ak chcete niečo ušetriť na ubytovaní, kľudne zvážte toto mesto. Nočný život je tu pestrý a máte to celkom fajn aj s kilometrami na dojazd do neďalekých miest v okolí.

My sme sa vybrali do mesta Drač, keďže sme tam ešte neboli a chceli sme si obzrieť hlavnú dovolenkovú destináciu Slovákov a Čechov, keďže mnoho cestovných kancelárií ponúka práve túto oblasť. Je tam raj honosných hotelov a rezortov, ktoré lákajú všetkých plážových nadšencov. Tu by som však bola opatrná a pozorne si prečítala recenzie na daný hotel, či rezort. Nie je všetko zlato, čo sa blyští, a tu to platí obzvlášť.

Úprimne? Boli sme sklamaní. Mesto bez duše a nudné. Našli sme si jednu reštauráciu, kde sme sa najedli a išli preč. Vežičku akurát rekonštruovali, bola cela zahalená. Amfík bol malinký, neplatili sme si vstup dnu. Bolo ho vidieť dosť cez plot. Odporúčam Butrint, tam je to oveľa zaujímavejšie a strávite tam dlhší čas. Ak hľadáte mesto, kde to žije skúste Sarande alebo Vlore.

Krujský hrad (Kalaja e Krujës)

Po nevydarenom výlete do mesta Drač, sme sa rozhodli urobiť si výlet na hrad. Hrady máme radi, a ani v Albánsku o nich nie je núdza.

Tento je určite najkrajší a v najlepšom stave z celého Albánska a stojí za to ho navštíviť.

Krujský hrad (alb. Kalaja e Krujës) je spolu se starým bazarem největším turistickým tahákem Kruje. Pro jeho strategickou polohu pod Krujskou horou si ho kdysi za své sídlo vybral albánský národní hrdina Skanderbeg. Hrad se tyčí vysoko na skále, která vytváří přirozenou obrannou bariéru a nabízí úchvatné výhledy na samotné město, nížinu hluboko pod ním i Jaderské moře. Uvnitř najdete dvě muzea, bektašijskou svatyni i hodinovou věž. Zdroj a viac informácií tu: albanie-cestovani.cz

Odporúčam vyhradiť si väčšiu časť dna na tento výlet, niečo zaberie cesta a niečo celkovo daná pamiatka. Ak viete anglicky, na stenách sú popisky aj v angličtine. Občas sa stane, že niekde chýbajú, ale to nevadí. V areáli je niekoľko reštaurácií a neďaleko starý bazár, kde je milión stánkov, ktoré ponúkajú skoro to isté. Každopádne, atmosféra je veľmi pekná.

Hrad Petrela

Cestou späť do Elbasanu sme mali ešte pár zvyšných hodín na nejaký výlet, tak Alex, náš albánsky kamoš, navrhol hrad Petrela, ktorý nájdete tu.

Nikdy tam nebol, ale jeho kamarát áno a odporučil mu toto miesto. My to odporúčame aj vám. Prečo? Hneď sa dozviete.

Hrad sa nachádza na skalnatom kopci, 400 m.n.m. Táto pevnosť od staroveku ovládala križovatku hospodárskych a vojenských ciest známku ako Via Egnatia. Predpokladá sa, že hrad bol postavený v neskorom antickom období (III-IV storočie nášho letopočtu) a bol prestavaný za vlády byzantského cisára Justiniána I. (527-565).

Ak smerujete z hlavného mesta do Elbasanu, alebo naopak, máte to po ceste. Stačí použiť “diaľničný” výjazd, prejsť pár zatáčok a ste tam. Parkovisko a vstup je bezplatný (r. 2022 bolo určite) a cesta hore je nie je nejako náročná, ak máte dobru kondičku, vybehnete ako kamzík. Keď nie, viete to predýchať pri krásnom výhľade na okolie.

Nie je tu kvantum turistov. My sme tu boli sami traja, cestou spať a tam sme míňali ďalších návštevníkov. Na hrade vo vežičke sme si dali kávu. Hrad je malinký, ale útulný. A aby som nezabudla, je tam aj reštaurácia.

Tirana

Posledný deň sme strávili v hlavnom meste. Bunkre sme vynechali. Prešli sme sa k parku a obed sme si dali na vrchu Dajti, kde sme sa vyviezli lanovkou ako naposledy. Celý článok a informácie k hlavnému mestu nájdete tu.

Parkovali sme na tom istom mieste, tentoraz sme nezablúdili. Alex má vodičák a navigoval aj on. Každopádne v hlavnom meste sa trošku zlepšila infraštruktúra a značenie miestnych komunikácií, takže aj s Google Mapami by ste to mali zvládnuť.

To je jedno pozitívum, ktoré môžem spomenúť. Inak to bola katastrofa. Lanovky sa za tie roky dosť poničili. Sklá sú cele počmárané od rýh, ktoré tam urobili návštevníci. Očividne, nie každý zvláda pár minút v lanovke. Ak ide o reštauráciu s výhľadom, tentoraz to bol úplný fail. Vnútri bol veľký nátresk a čakalo sa v rade na stôl s výhľadom a obsluhu, ktorá niektorých ľudí dosť ignorovala. Ceny šli hore, čo by sme ešte predýchali, no pokazená atmosféra z nekonečného čakania na obsluhu a neskôr aj na jedlo nás viac odradila ako motivovala vrátiť sa sem. Za tie roky sa toto miesto neskutočne zmenilo, k horšiemu.

Tak sme si aspoň urobili niekoľko fotiek s výhľadom a šli späť. Ceny a podobne sem písať nebudem, mení sa to každoročne a úprimne, na predražené lanovky na Slovensku sa to ešte nešplhá.

Vlora (Vlorë)

Naša cesta ďalej smerovala do mesta Vlora, kde sme zostali po zvyšok dovolenky. Naposledy sme boli v meste Sarandë, teraz sme chceli zmenu a skúsiť niečo iné. Takmer sa nám to podarilo…

Vlora je fajn, krásne meste. Neďaleko časti Zvërnec máte krásne piesočnaté a zašité pláže v lese. My sme boli tuto.

Naše ubytovanie bolo v Rradhime, čo je dedinka južnejšie od mesta. Našla som tam fajn hotel s výhľadom na more, bol naozaj čistučký a pekný, no mal pár chýb (napr. parkovanie na strmej ceste pred hotelom). To by nám tak ani nevadilo, ale cesta do mesta bola des a hrôza. Trepať sa cez mesto bolo jedno malé utrpenie. Nekonečné kolóny a pomalá jazda len naťahovala čas príchodu do cieľa a uberala nám z voľna a oddychu. Aj keď poza Vloru ide nová cesta, nie vždy ste mali chuť cestovať dookola a stáť na druhej strane mesta v kolóne.

Takže ak zvažujete toto mesto, skúste nájsť hotel v meste alebo v tesnej blízkosti, nie obďaleč a ušetrite si kopu času. V Sarande sme mali hotel neďaleko centra, auto ostávalo tam a večer sme sa prešli pešo, čo bolo super. Osobne som mala problém nájsť niečo normálne pár týždňov pred dovolenkou, vy to urobte v predstihu. Nám to naša práca veľmi nedovoľovala.

Čo navštíviť v širšom okolí mesta?

Hrad Porto Palermo

Keď sme boli v Albánsku prvýkrát, ani sme tam nešli. Bolo tam kvantum turistov, kolóna na parkovisko. Tentoraz ani živej duše. Je to len niekoľkominútová prechádzka po hrade s krásnym výhľadom na more. Je to jedna z najzachovalejších pevností, ktorú dal postaviť Ali Pasha v regióne.

Pláž Gjipe

Tam sme sa dostali len raz a to po parkovisko, no otočili sme sa späť, keďže bolo zlé počasie. Tento rok som mala úpal a nechcela som riskovať, že po ceste z parkoviska na pláž niekde odpadnem. Ale! Ostatní si to celkom chvália.

Tu nájdete pláž.

Pláž Livadi

Tam sme boli a bolo tam krásne. Autom ste hneď na pláži, vlny boli obrovské a bol tam relatívne kľud. Neviem v akom štádiu to budete mať vy, no na kopci obďaleč sa stavia, tak môžete mať trošku hluk. My sme to nejak nepostrehli.

Tu nájdete pláž.

Posledný deň, ten pred odjazdom, sme si zaplatili celodenný výlet na štvrokolkách. O tomto výlete sa dočítate v samostatnom článku, kde nájdete všetky potrebné informácie.

Tento článok nájdete tu.

Cesta späť

Cesta spať z Rradhime do Prešova mala 1728 km. Šli sme späť na Chorvátsko cez Čiernu horu a Bosnu. Nevedeli sme, ako to zvládneme a aký bude dojazd do okolia Dubrovníka, kde by sme si zarezervovali hotel na noc, tak sme to nechali na poslednú chvíľu.

Keď sme konečne prekročili hranice a ocitli sme sa na diaľnici v Chorvátsku, dostali sme druhý dych a šli domov bez prespatia po ceste. Tu podotýkam, že pracujeme ako profesionálni vodiči. Denne v práci vieme najazdiť cez 1300 km, ktoré nám dovolí premávka, legislatíva a jazda kamiónom max 90 kmh. Vieme, ako naše telo reaguje na únavu, a kedy už ide za hranice a musíme zastaviť. Sú to roky praxe. Nechcem nikoho motivovať k tomuto dojazdu a urobiť to ako my alebo nás ešte prebehnúť. Mikrospánok dostanete aj na 50 km trase, cestou domov. Neriskujte to a naozaj si urobte pauzu, ak nemáte vo zvyku jazdiť takéto dlhé vzdialenosti pravidelne, nie raz ročne na dovolenku.

Cesta s prestávkami a večerou v Dubrovníku nám trvala približne 24 hodín, čistej jazdy to bolo 22 hod a 11 minút. Zvyšok si môžete pozrieť na tejto fotografii nižšie.

TIP pri prejazde cez Čiernu horu si všimnite koľko stojí palivo. Majú menu euro a stanice sú moderné ako u nás, platba kartou by nemala byť problém. My sme tankovali za 1.35 €/l, keď ceny šli v tomto období aj cez 2 €. Odsledujte si ceny palív v každej krajine, cez ktorú tranzitujete a tankujte, kde je najlacnejšie. Ako vidíte, občas sa to naozaj oplatí. Ceny palív v krajine sa menia denne, táto informácia pri vašej návšteve už nemusí byť aktuálna, ide len o motiváciu, aby ste si tieto veci sledovali v rámci vlastného záujmu. Každá koruna, ktorú viete ušetriť sa počíta.

@nutaly

Dúfam, že sa vám tento článok páčil a dozvedeli ste sa opäť niečo nové o Albánsku. Ak stále váhate, odporúčam vám navštíviť rôzne slovenské alebo české stránky na Facebooku, kde nájdete krásne fotografie a informácie od našich krajanov, ktorí si krajinu zamilovali a nedajú na ňu dopustiť. Ak máte otázky k článku, neváhajte nás kontaktovať na FB, IG alebo mailom (peteranataly@gmail.com).

A nezabudnite na ďalší článok! Aký bol celodenný výlet na štvorkolkách? Kde všade sme boli? Ako si s vegetariánskym menu poradil náš sprievodca? Prečo sme museli prejsť cez vojenskú základňu?

Odpovede na tieto otázky nájdete v tomto článku.

Páčil sa vám tento článok? Zahlasujte zaň.