Do Grécka sme sa dostali veľmi jednoducho, cez Bulharsko. Napriek tomu cesta z Belogradčika do Solúna zabrala takmer celý deň, a už sme nechceli pokračovať ďalej, tak sme pri západe slnka zakempovali v jedinom kempe v Solúne. Presnejšie povedané, išlo o bývalé strážené parkovisko pre autá, ktoré bolo nedaleko letiska. Pani majiteľka zriadila malú búdku, kde mala sprchu a toaletu. V kempe okrem nás boli nejakí kemperi z Talianska a Nemecka. Cítili sme sa tam bezpečne, brána sa večer zatvorila, a areál strážili dvaja psi. Lucky sa s nimi hneď skamarátil, ale aj napriek tomu boli šéfovia oni, a tak si každý šiel svojou cestou.

Urobili sme si večeru, počas ktorej nám pani majiteľka pripravila tradičnú balkánsku kávu, t.j. klasického turka, ktorú robí každému na privítanie. Vôbec jej nevadilo, že už bol večer. Dlho sme váhali, či zostať a ísť do mesta na druhý deň, alebo sa presunúť ďalej, pretože z kempu a Grécka sme hneď nemali veľmi dobrý dojem a v Solúne sme nič zaujímavé nenašli, čo by stálo za návštevu.

Ráno sme zaplatili kemp a išli smerom k Lefkade. Po nočnom napadnutí komármi, asi najhoršom z celej dovolenky, sme urobili definitívne rozhodnutie.

Lefkada

Lefkada  je grécky ostrov súostrovia Iónskych ostrovov s rozlohou 356 km². Dĺžka pláží je 117 km a na ostrove žije 23 000 obyvateľov. Leží medzi ostrovmi Korfu a Kefalonia. Najvyšším bodom je vrch Stavrota. Na ostrove je mierne stredomorské podnebie.

Na ostrov sa zo Solúna dostanete diaľnicou. Samotný ostrov s pevninou spája päťdesiat metrový zdvíhací most, ktorý sa každú hodinu presne o celej zdvihne, aby cez neho mohli preplávať lode. Viac na fotografiách nižšie.

Odporúčam vám natankovať na pevnine, pretože ceny paliva na ostrove sú trochu vyššie.

Na Lefkadu sme sa rozhodli ísť po tom, čo sme ju videli na niekoľkých Instagramových účtoch, ale úprimne povedané, tento ostrov nás príliš neoslovil, a po dvoch dňoch sme sa tam začali nudiť. Stojí za to ho navštíviť, ale existujú krajšie a zaujímavejšie ostrovy. Je to otázka vkusu, možno vám sa bude páčiť viac.

Jedinou výhodou bola dostupnosť mesta a nášho kempu, ktorý sme nemali ďaleko. Pláže boli v poriadku, ale nejakým osobitným spôsobom nás neoslovili.

Na ostrove sme navštívili tieto miesta:

Maják na juhu ostrova, odkiaľ sme mali krásny výhľad na okolie ostrova.

Múzeum Olív, kde sme sa dozvedeli, ako sa za starých čias lisoval olivový olej a ako prebiehala výroba. Na konci prehliadky sme mohli ochutnať rôzne výrobky. Tie, ktoré nás zaujali, sme si mohli zakúpiť v múzeu. Malé plemená psov môžu ísť tiež, ak ich máte na rukách alebo taške; náš Lucky čakal v prepravke pri vchode vo vnútri múzea. Prehliadka je v anglickom jazyku, odporúčam vám, aby aspoň jeden z vás hovoril anglicky plynule, pretože budete pozerať krátky dokument a potom budete mať sprievodcu, ktorý vám vysvetlí niekoľko vecí o procese výroby.

Nydri vodopády, kde môžete ísť aj so psom. Prechádzka je príjemná a nenáročná, ale nejako nás to miesto neoslovilo, pretože tam bolo veľa turistov, a na konci sme mali problém sa pohybovať. Ľudia sa vo vode kúpali, ale okolie nebolo nič extra. Problém bol aj s parkovaním, pretože parkovisko bolo malé a neustále preplnené. Nezabudnite na poriadnu obuv, chodník bol miestami klzký.

Paralia Agios Ioannis pláž, kde sme videli priaznivcov kitesurfingu.

Na Lefkade sme našli veľmi pekný kemp (Camper Stop Lefkas), ktorý otvorili len nedávno. Domáci tam mali sliepku a inú hydinu, ktorá sa voľne túlala po kempe. Takže pri raňajkách nám často robili spoločnosť.

Veľa času sme tam nestrávili, pretože cez deň sme sa túlali po ostrove a večer sme chodili do mesta.

V meste sme stihli využiť aj samoobslužnú práčovňu, pretože sa nám nazbierala kopa špinavého oblečenia, a boli sme príjemne prekvapení, že tam takú možnosť vôbec mali. Všetko oblečenie sme si mohli bez problémov vyprať a usušiť, pretože v kempe sme nepreferovali používanie práčok, ktoré väčšinou nemali sušičku a nechceli sme sušiť veci vo vonkajšom prostredí v prachu, hoci bol dosť teplo. Okrem toho práčky v pračovniach sú väčšie a majú väčšiu kapacitu než tie v kempe, kde za to tiež treba platiť, a cenovo by to vyšlo na rovnakú cenu, len by sme mali viac práce. Takto sme mali veci hotové za hodinu.

Čo čert nechcel, v kempe v Grécku nám došiel plyn v plynovej fliaši, ktorá bola súčasťou minikaravanu, ktorý sme si požičali od firmy, ktorá tieto karavany prenajíma spolu s výbavou, ako je táto. Pred nami bola ešte polovica cesty. Museli sme sa dočasne zaobísť bez plynu. Raňajky sme riešili v kaviarničke neďaleko a zvyšok v reštauráciách. Po ceste na Korfu sme na pevnine našli obchod, kde mali potreby pre kemperov, a kúpili sme si taký malý plynový varič, ktorý sme mali aspoň na uvarenie vody a nejaké praženice na raňajky. Keďže varič bol malý, variť s hrncom na ňom nebolo veľmi praktické a varenie sme museli úplne vynechať. Klasický kufrikový varič sme nemali, takže sme museli improvizovať.

Po štyroch dňoch sme sa presunuli na Korfu. V prístave v Igoumenitse sme sa nalodili na trajekt smerom na Korfu, konkrétne do prístavu Lefkimmi na juhu ostrova, keďže pri stánku nebol veľký rad, rozhodli sme sa kúpiť lístky tam aj späť. Aj keď sme mali kemp na severe ostrova, nakoniec sme to neoľutovali, pretože prístav Lefkimmi bol omnoho menej vyťažený ako ten hlavný v Korfu.

Na Korfu sa dá dostať aj z Albánska, pôvodne sme si mysleli, že naša cesta z Korfu bude smerovať tam, ale keďže Albánsko nie je v EÚ, nevyhli by sme sa kontrole a odbavovaniu po vylodení. Chceli sme tomu predísť, tak sme sa vrátili do Grécka a odtiaľ sme pokračovali do Albánska po pevnine.

Kúpa lístka na trajekt nebola náročná, dorozumeli sme sa po anglicky, našli sme miesto, odkiaľ sme mali vyplávať, pretože boli dobre označené, a potom sme len sledovali trajekt spoločnosti Sarris Lines, ktorým sme sa mali preplaviť. V prístave Lefkimmi (cestou späť) nám ešte viac pomohol policajt, ktorý riadil dopravu.

Inak, lístok pre minikaravan a auto sme si vybavili tak, že sme pani za okienkom ukázali fotografiu, ani ona nevedela, čo presne mala nablokovať, nakoniec nám dala dva lístky pre autá a dvoch pasažierov. Cena trajektu nás vyšla okolo 150 €.

Info pre majiteľov psíkov: pes šiel s nami na vôdzke. Dnu, kde boli priestory baru, nesmel. Odporúčam si naštudovať predpisy spoločnosti, ktorou idete. Všeobcne platí, že psíkov mali majitelia na vôdzkach, nech už boli pravidlá akékoľvek, nejak sa to neriešilo.

Ak idete Sarris Lines, vodič ide dnu autom a zvyšok posádky ide pešo. nesmiete ísť spolu, keďže by ste kvôli veľmi tesnému parkovaniu nevystúpili. Pravdepodobne to takto môžu mať aj iné spoločnosti, dodržujte pokyny personálu, ktorý vás usmerní.

Korfu

Niekedy poobede sme sa dostali do kempu Paleokastritsa, kde pre nás ešte ušlo nejaké miesto, pretože VIP miesta boli rezervované alebo fungovali nejakým iným systémom, ktorý si vôbec nevieme vysvetliť. No všimli si to už mnohí kemperi, že miesta sú obsadené, a niekoľko dni tam nikto nie je. Naše miesto bolo fajn, ale nemali sme prístup k elektrike a naša chladnička v minikaravane bez nej bola úplne stratená. Po dvoch dňoch sme išli za majiteľkou vyriešiť tento problém. Nakoniec nám našli predlžovačku a rozdvojku až ku karavanu, a chladnička opäť začala fungovať. Viac o “chladničkovej kauze” budem písať v samostatnom článku o karavane, ktorý bude na blogu už čoskoro.

Na recepcii po úspešnej registrácii nás pani majiteľka pozvala na nedalekú pláž Agios Spiridon, kde mali večer začať slávnosti s bohatým programom. Neváhali sme a po úspešnom zakempení sme šli tam. Ešte sme stihli zaparkovať a prešli sme sa do nedalekej talianskej reštaurácie, kde sme si dali na večeru výborné cestoviny, pretože sme mali čas, kým sa program začne.

Večer začal program vystúpením tanečných súborov na pódiu, ktoré bolo pred malou plážou, kde bolo neuveriteľne veľa ľudí. My sme sa presunuli na kopec, kde okolo cesty bol veľký obrubník, na ktorý sme si sadli a pozerali sme.

Po tanečných vystúpeniach nasledovalo predstavenie na vode, ktoré simulovalo bitku lodi o ostrov. Bolo to naozaj dojímavé. Ako bodka na záver nasledoval naozaj dlhý ohňostroj, ktorý tieto oslavy ukončil veľkým štýlom. Bolo to krásne. Vôbec sme neplánovali, že sa tu ocitneme a zažijeme oslavy, na ktoré chodí množstvo domácich a turistov zo zahraničia.

Varkarola Festival “Odyssey” Palaiokastritsa je známy festival, ktorý sa na Korfu koná každé leto. Táto udalosť oslavuje zázrak svätého Spyridona, keďže miestni veria, že práve svätec zachránil ostrov pred tureckým obliehaním 11. augusta 1716. Preto tento zázrak oslavujú vyobrazením námorného boja.

Nasledujúci deň sme išli preskúmať hlavné mesto, kde sme si našli vegánske bistro a skúsili chutné wrapy v biste s názvom Tabule rasa. Potom sme sa presunuli na juh mesta, kde sme sledovali pristávajúce lietadlá zblízka. Ak sa chystáte navštíviť Korfu, toto miesto určite nevynechajte.

Kotvia tam lode, ktoré vás odvezú na Pontikonisi inak aj Myšací ostrov, ktorého súčasťou je pravoslávny kostol Holy Church of the Transfiguration of the Savior.

V blízkosti miesta, odkiaľ pozorujete lietadlá, môžete navštíviť miestny malý pravoslávny kostolík Holy Monastery of Panagia Vlacherna, kde je obchodík so suvenírmi. My sme sa presunuli do kaviarne, kde sme si dali nejakú ľadovú kávu, ktorá mi vôbec nechutila a sledovali liedala ešte aj odtiaľ.

Nasledujúce dva dni sme strávili na pláži (Agios Georgios), ktorá bola trošku ďalej od nášho kempu, no nebola vôbec preplnená, a boli tam lehátka so slnečníkom za priateľnú sumu 8 €. V blízkosti bola aj skvelá reštaurácia, kde mali veľa vegetariánskych možností a skvelé radlery.

Tu sme si konečne oddýchli. Pri mori na Lefkade sme boli len jeden deň, tam to bolo síce voľnejšie, boli sme na konci, kde už neoficiálne začínala nudistická pláž, mali sme vlastnú deku a prístrešok, no aj tak ma tam neskutočne spálilo. Tu to bolo oveľa lepšie.

Posledný deň sme si požičali vodný bicykel a išli sme sa na hodinku prevetrať, lebo Peťovi sa zdalo, že dlho ležím. Večer sme sa pešo presunuli do reštaurácie neďaleko kempu, kde sme si dali výbornú večeru a nechýbalo ani dobré domáce víno.

A takto sme sa rozlúčili s Korfu, ostrovom, ktorý sme mali navštíviť približne pred piatimi rokmi, keď sme boli prvýkrát v Albánsku, no počkalo si na nás takto, oveľa lepšie.

Na Korfu sa určite vrátim, ak ide o grécke ostrovy, tento nás oslovil najviac.

Jediné negatívum a vec, ktorú najviac ľutujeme, je to, že sme tam neostali dlhšie.

@nutaly