Čierna Hora, známa aj ako Montenegro, je pomerne mladý štát, ktorý vyhlásil nezávislosť 3. júna 2006. Napriek tomu, že nie je členom EÚ, používa euro. Úradným jazykom je čiernohorčina, ktorá mi veľmi pripomína chorvátčinu. V angličtine sa tu dá pomerne dobre dorozumieť.

Čierna Hora patrí medzi jednu z krajších krajín Balkánu. Všimnete si to na kvalite ciest a miestnej infraštruktúry. Je to pomerne malá krajina, takže je ideálna na krátku dovolenku.

Prvýkrát sme tranzitovali cez Čiernu Horu na ceste do Albánska v roku 2022. Veľmi sa nám tam páčilo, tak sme sa rozhodli, že sem určite ešte vrátime.

Toto leto (2023) sme pri ceste z Grécka a po celodennom prejazde Albánska zastavili tesne pred hranicou s Čiernou Horou. Nechceli sme riskovať neskorý príchod do kempu v Čiernej Hore a boli sme už dosť unavení.

V Albánsku sme pri meste Skadar našli kemp (River Camping), skrytý niekde na okraji mesta, kde bolo veľa turistov zo západu. My sme prišli večer. Už bola tma, tak sme si objednali pivo a hranolky v bare, pretože sa nám nechcelo variť.

Ráno sme sa zobudili a pripravili si raňajky, pri ktorých nám robili spoločnosť miestni dvaja psi z kempu a mačka. Lucky sa s nimi podelil o posledné maškrty.

Pokračovali sme na hranicu a presunuli sa ku kempu neďaleko hlavného mesta. Kemp sa nachádzal na krásnom mieste pri brehu rieky. Na tomto brehu boli dva kempy, takže sme sa museli rozhodnúť, ktorý si vyberieme. Skúsili sme ten novší. Kemp bol pekný, ibaže majiteľ nám sľúbil, že nás zoberie na celodenný výlet loďou na Skadarské jazero, ale nakoniec na nás “nebol čas”. Jeho neúprimné ospravedlnenie pri odchode bola už len čerešnička na torte. Inak to tam bolo fajn.

Podgorica

Prvý deň sme sa vybrali do hlavného mesta, ktoré bolo najbližšie. Podgorica je naozaj krásne mesto. Predposledný deň sme tu využili práčovňu a Peťo sa dal ostrihať za desať eur. A ja len dodám: platil kartou. U nás v Prešove ešte stále luxus, zaplatiť kartou u kaderníka…

V meste sme zaparkovali pri novom pravoslávnom kostole Kristovho vzkriesenia. Šli sme sa najesť do vegánskej reštaurácie, ale bola veľmi slabá, takže ju ani nebudem podrobnejšie zdieľať. Potom sme sa prešli k starému mostu, odkiaľ bol nádherný výhľad na rieku Morača, ktorá tečie mestom. Po ceste späť sme sa zastavili na kapučíno za 1,7 €. Dokonca nám dovolili vstúpiť dnu s naším psíkom, pretože na terase pred barom bolo dosť teplo.

V meste nájdete lesný park Gorica, kde sa nachádza Pamätník partizánov, mešitu, zámok Petrović, Námestie nezávislosti a rôzne nákupné centrá. Za zmienku stojí aj Doclea/Duklja, kde nájdete pozostatky rímskeho mesta a sídlo neskororímskej provincie Praevalitana.

Budva

Na druhý deň sme sa autom presunuli k moru, do mesta Budva, ktoré zažívalo boom najmä medzi slovenskými travel influencermi. V meste bolo veľmi veľa turistov. Po prechádzke v starom meste sme sa zastavili v reštaurácii Pastabar, kde podávajú asi najlepšie cestoviny v Čiernej Hore.

Na ceste späť do kempu sme išli cez mesto Kotor, kde sme sa zastavili na drink v bare Horizont Café View Point, ktorý mal krásnu terasu a výhľad na mesto. Veľmi nás sklamalo, že tam nemali kávu, iba chladené nápoje.

Pred návratom do kempu sme stihli ešte návštevu národného parku Lovćen, kde sme navštívili mauzóleum čiernohorského vodcu a básnika Petra II. Petrovića Njegoša. Je tam krásny výhľad, no platí sa vstupné a je potrebné zdolať niekoľko schodov. Pustili nás tam so psom, hoci bol jasný zákaz. Pán na vrátnici nás len upozornil, že do mauzolea nesmieme vstúpiť, čo sme rešpektovali. Za mauzoleom je ešte vonkajšia časť s výhľadom na okolie.

Nezľaknite sa, ak vás pri jazde autom do národného parku zastaví hliadka a požiada o ďalšie vstupné. Mám na mysli poplatok za vstup do národného parku.

Po dlhom teplom dni sme sa vrátili do kempu a pripravili si tortily, keďže na našom malom variči sa variť naozaj ťažko a jediná panvica a kanvica držali stabilitu.

Kotor

Posledný deň sme šli do mesta Kotor, kde sme sa omylom ocitli vo veľmi divnej reštaurácií, ktorú na Google Maps hejtovali asi všetci. No to sme sa dozvedeli, až keď už bolo neskoro. V meste sme našli tiež skvelé cestoviny, ale bolo tam plno a bol tam ďalší rad ľudí, ktorí čakali na stôl. Nechcelo sa nám čakať, tak sme to riskli inde.

Po jedle v nesmiernom teple vonku, sa Peťo rozhodol ísť hore na hrad Kotor v deň, kedy nám telefón hlásil 36 °C. S nádejou, že nás so psom na hrad nepustia (ako to býva zvykom na väčšine hradov v Rumunsku a Grécku, kde platil zákaz so psom), som súhlasila.

Nakoniec nás pustili a zaplatili sme si vstup, ktorý stál 8 € na osobu. Bolo to pomerne drahé, ale to nám veľmi dobre slúžilo ako motivácia na zdolanie kopca. Luckyho však na vrchole vyplo hneď. Vodu sme spotrebovali už v polovici cesty, našťastie po ceste stál nejden pán, ktorý predával chladenú vodu vyčerpaným turistom. Tak sme doplnili stratené tekutiny a pomaličky cupitali hore.

Čakalo nás nekonečných 6500 schodov do pekla, ale výhľady na vrchole stáli za to. Posúdťe sami.

Nahor sme sa dostali za hodinu a pol, keďže som si robila časté prestávky, aby som nechytila úpal. Prešli sme to dole za 30 minút.

Potom sme sa presunuli do kempu, kde sme sa len tak odpustili na posteliach. Ráno sme zbalili veci a pokračovali do Bosny, našej poslednej zastávky.

NAŠE TIPY

Cesty v Čiernej Hore sú bez poplatku, avšak platba sa vyžaduje napríklad pri prejazde tunelom, kde nájdete mýtnu bránu. Platba kartou je samozrejmosť.

Odporúčam dodržiavať predpisy, pretože policajti často kontrolujú a merajú rýchlosť, najmä v hlavnom meste. Jazdí sa tu pomerne fajn. Cesty sú väčšinou plné zákrut a stúpaní, či klesaní, takže nemáte sa kam ponáhľať.

Pre vstup do krajiny budete potrebovať platný občiansky preukaz a pre vášho psíka EU PETPASS. Keďže Čierna Hora nie je členom EÚ, môže sa na hranici s krajinami EÚ, ako je napríklad Chorvátsko, vyžadovať platný dokument, teda potvrdenie od veterinára, že pes má dostatočné protilátky proti besnote. Inak vám hrozí karanténa. Buďte na to pripravení. Potvrdenie môžete získať len z jedného labáku na Slovensku, ktorý sa nachádza vo Zvolene. Príde vám na e-mail a poštou do pár týždňov. Váš veterinár tam zašle vzorku krvi vášho psíka.

Supermarkety a nákupné centrá fungujú podobne ako u nás. Aj vegetariáni tu majú dostatok možností nájsť rôzne vegetariánske produkty. Napríklad sme tu našli vegánske čevapčiči, ktoré sa dovážajú zo Srbska.

Čierna Hora je pomerne lacná krajina, pokiaľ sa vyhnete turistickým oblastiam, ako sú Budva a Kotor. Samoobslužné umývarky sú tu bežné a sú veľkým plusom, na rozdiel od iných krajín, ako je Albánsko.

Túlavých psov tu nájdete všade. V lete bývajú dosť unavení, takže obťažovanie veľmi nehrozí. Ak prídu k vám, pravdepodobne sú hladní, tak buďte obozretní, najmä ak máte psa. V hlavnom meste sme si všimli, že boli misky s vodou pre psov na viacerých miestach. Bolo to milé. Niekedy aj spali na verejných miestach, preto dávajte pozor, aby váš pes neobťažoval iných psov, ak ich máte so sebou. Do väčšiny reštaurácií a barov by vás mali pustiť, stačí sa slušne opýtať. Nerobia z toho vedu ako u nás na Slovensku.

V prípade otázok ma kontaktujte na našich sociálnych sieťach.

• Facebook
• Instagram

@nutaly