Dávid Jurašek je 23-ročný chalan, ktorý odišiel z malej obce na východe Slovenska, Ruskej Novej Vsi, do veľkomesta Prahy, aby si splnil svoj sen. Nakoniec svoje ekonomické vzdelanie vymenil za prácu vodiča električky, ktorá mu umožnila spojiť lásku k šoférovaniu, doprave a životu v rušnom meste.
V rozhovore sa dozviete:
- Ako sa vlastne stať vodičom električky?
- Čo bolo na príprave a začiatkoch najťažšie?
- Ako vyzerá jeho deň, ktoré linky či vozidlá má najradšej?
- Ako zvláda stres a náročných cestujúcich?
- Aké má plány a sny do budúcna?
Ako sa ti žije v Prahe? Bol to pre teba veľký skok presťahovať sa z východu Slovenska do takého veľkého mesta?
Musím povedať, že sa mi tu žije fakt dobre. Toto mesto ponúka veľmi veľa možností, či už na zábavu, oddych, šport alebo objavovanie. Vytvoril som si tu zázemie kamarátov a kolegov, ktorí mi čiastočne suplujú vzdialenosť od rodiny. Vďaka práci som mesto spoznal skoro okamžite a postupne sa vybudovali aj spomienky. Veľký skok to určite bol, keďže Prešov je veľmi komorné mesto a každý každého pozná a hlavne rieši. Tu sa mi páči, že sa dokážem stratiť v dave a ľudia za všetko nesúdia ostatných. Je pravda, že mi občas chýba čistý dedinský vzduch a samozrejme rodina, ale to k tomu, bohužiaľ, patrí. Niekedy aj uvažujem, či som urobil dobre, že som sa všetkého vzdal a odišiel, ale keď si to spätne zhodnotím, tak to určite neľutujem.
Ako si sa dostal k práci vodiča električky v Prahe?
K tejto práci som sa dostal vďaka pozitívnemu vzťahu k šoférovaniu a k MHD. Prahu som si vybral, pretože som si chcel vyskúšať život vo veľkom meste a viem tu získať množstvo skúseností práve z dopravného hľadiska. Práca v oblasti MHD ma zaujímala už dlho, a keďže som sa ocitol v situácii, kedy som nevedel, či chcem ďalej študovať alebo začať pracovať, tak som sa rozhodol osamostatniť a začať budovať vlastný život.
Aký je postup, keď sa chce niekto stať vodičom električky?
Ako prvé musí záujemca poslať životopis a prejsť výberovým konaním. Záujemca musí byť držiteľom vodičského preukazu skupiny B a musí mať minimálne 21 rokov. Následne sa absolvujú lekárske prehliadky rôzneho druhu vrátane psychotestov. Nasleduje samotný nástup do kurzu na získanie oprávnenia pre riadenie električiek v pražskej sieti. Kurz trvá približne 3 mesiace a skladá sa z praktickej a teoretickej časti. V praktickej časti si záujemca vyskúša všetky typy električiek, ktoré aktuálne pre Prahu jazdia. Prejde kompletne celú sieť liniek a z teoretickej časti musí ovládať predpisovú sústavu, technickú časť jednotlivých vozov a linkové vedenie. Po úspešnom absolvovaní kurzu nasleduje štátna skúška, zácviky s cestujúcimi a prvá samostatná jazda.
Ako náročná pre teba bola príprava na vodiča električky a čo si počas nej považoval za najťažšie?
Povedal by som, že najťažšie je pripraviť sa na psychický nátlak vzhľadom na to, že táto práca vyžaduje 100 % sústredenosť. Čo sa týka učiva v rámci kurzu, tak príprava pre mňa osobne nebola veľmi náročná. Najťažšia bola asi technika a pochopenie všetkých poučiek.
Ako si spomínaš na svoje začiatky, bolo to veľmi stresujúce?
V rámci kurzu bolo všetko viac-menej „sranda“, ale po nástupe do ostrej premávky s cestujúcimi to bolo celkom náročné. Trvá, kým sa do toho človek dostane a naberie aspoň základnú prax. Počas prvých zácvikov som bol vo veľmi veľkom strese, hlavne čo sa týka dodržiavania časov v cestovnom poriadku a odhadovania prejazdného profilu (ako blízko je auto/predmet k mojej jazdnej dráhe). Nejaký stres ostal, samozrejme, dodnes, ale tomu sa asi úplne vyhnúť nedá…
Nevadí ti skoré ranné vstávanie? Ako vyzerá tvoj deň v práci?
Klamal by som, ak by som tvrdil, že mi nevadí. Dostať sa z postele je vždy najhoršia časť dňa, ale už keď sa teda odhodlám a vstanem, tak môj deň v práci začína vo výpravni. Vďaka mobilnej aplikácii viem rok dopredu typ služby (ranná, poobedná, delená, nočná) a týždeň dopredu, akú mám linku, a takisto aj o ktorej a kde nastupujem na danú službu. Vo výpravni si vyzdvihnem obal s mojím číslom linky, kde sú rôzne vozové náležitosti (napríklad cestovný poriadok, papieriky na kontrolu označovačov, nálezný lístok…) a výpravca mi následne dá kľúče od električky. Na stene máme rozpis výjazdu električiek, podľa ktorého vieme, na ktorej koľaji električka stojí. Po príchode k vozidlu nasleduje jeho samotné nahodenie. Následne sa skúša funkčnosť bŕzd a po nabehnutí všetkých systémov je potrebné skontrolovať interiér vozidla vrátane označovačov, pieskovačov a dverí. Z exteriéru sa kontrolujú svetlá, smerovky a takisto optická kontrola, či nie je električka poškodená. Ak je všetko v poriadku, tak sa čaká na výjazd z vozovne. V prípade rannej služby ma potom v priebehu dňa čaká striedanie na presne stanovenej zastávke. Ak ide o poobednú službu, tak po vykonaní posledného spoja ide električka do vozovne, kde ju základne skontrolujú. Potom nasleduje parkovanie – električky parkujú spätným pohybom, t. j. cúvaním, pri ktorom vodič ovláda električku zo zadnej časti. Po odstavení sa všetko komplet vypne a odovzdá.
Čo ťa na tej práci baví najviac?
Najviac ma baví to, že je v tomto meste každý deň úplne iný, aj keď sa to nezdá. Už len zmena počasia behom zmeny urobí veľa. Takisto ma baví, že mám v električke najlepšie miesto, môžem sledovať okolie a byť jeho súčasťou.
A je niečo, čo je na nej pre teba najťažšie?
Najťažší je asi nepravidelný režim. Ako vodič som pridelený v turnuse, kde sa mi striedajú ranné, poobedné, nočné a delené služby. Prechod z poobedných služieb na ranné mi dáva vždy zabrať, ale dá sa na to zvyknúť.
Máš nejaké zaujímavé alebo vtipné situácie s cestujúcimi?
Áno. Niektoré situácie, ktoré vyplynú hlavne z nevedomosti ľudí, čo sa týka mojej práce, sú fakt komické. Dokáže to spríjemniť službu, ak mi napríklad pani donesie štvorlístok pre šťastie, čo našla pri zastávke, alebo ak príde pán s otázkou, či nemôžeme obehnúť kolónu električiek pred nami po protismernej koľaji. Každý deň prináša nové a hlavne jedinečné situácie.
Stáva sa ti často, že autá nerešpektujú električkovú trať? A mal si už aj ty nejakú kolíziu alebo menšiu nehodu?
Bohužiaľ sa to stáva častejšie, než by bolo treba. Žijeme vo veľmi rýchlej dobe, v ktorej sa všetci všade ponáhľajú, a potom to dopadá všelijako. Vodičom robí veľký problém rozhliadnuť sa pred prejazdom, nehrať sa počas jazdy s mobilom a tak nejako všeobecne pracovať s električkami v premávke. Najčastejšia výhovorka pri dopravnej nehode je: „Ja som si vás nevšimol…“, a pritom by stačilo sledovať situáciu v premávke. Chodcom častokrát chýba duchaprítomnosť, keď vbehnú bez rozmyslu pred idúcu električku, ktorá nedokáže zastaviť na mieste, aj keby vodič veľmi chcel. Ja osobne, ako jeden z mála, som väčšiu nehodu ešte nemal. Podľa mňa je to doslova zázrak, keď to mám každý deň pred očami a k nehode chýbajú centimetre. Električky v Prahe majú v priemere 4 nehody denne. Raz sa mi podarilo neodhadnúť prejazdný profil a odbil som smerovku o zle zaparkovanú dodávku. Parkovanie v Prahe je kapitola sama o sebe, ale páni z dodávky stihli aspoň namontovať práčku, kým som ja spisoval papiere s dispečerom.
Keď je toho veľa a ľudia sú nároční, čo ti pomáha udržať si pokoj?
Asi pomyslenie na to, že ten deň aj tak skončí a že sa neoplatí nervovať pre arogantnosť a bezohľadnosť okolia. Ak mám dobrú električku, tak sa snažím užívať si jazdu naplno, nevšímať si negatívne faktory a naopak venovať energiu pozitívnym cestujúcim a situáciám v premávke.
Máš nejakú obľúbenú linku alebo typ vozidla, na ktorom jazdíš najradšej?
Áno. Moja srdcovka je linka číslo 4. Bola to moja prvá linka, na ktorej som sám viezol cestujúcich. Medzi obľúbené patrí aj linka č. 19, na ktorej mám vďaka jej trase väčšinou kľud od áut v jazdných pruhoch a takisto od centra mesta. Z vozidiel majú všetky niečo do seba, ale najobľúbenejšia je Škoda 15T vďaka komfortu, ktorý ponúka, a takisto ma baví využívať všetky moderné vychytávky, ktoré má. Napríklad automat dverí je veľmi užitočný hlavne v zimnom období, kedy dvere nezostávajú zbytočne otvorené a tým sa udržuje teplo v električke. Mám rád aj vozy typu KT8RN2P, ktoré nie sú vôbec u pražských vodičov obľúbené kvôli svojim jazdným vlastnostiam, ale mňa zaujali pre svoj typický zvuk a fakt, že sú obojsmerné.
Je to práca, v ktorej si vieš predstaviť zostať dlhšie?
Predstaviť si to určite viem, ale asi z pohľadu na prácu v doprave. Chcel by som si vyskúšať viaceré pozície, ak k tomu bude v rámci dopravného podniku príležitosť.
Máš nejaký pracovný sen, ktorý si si ešte nesplnil?
Určite áno. Aktuálny sen je, že by som si chcel rozšíriť oprávnenie na autobus a trolejbus. Následne by som si chcel vyskúšať šoférovanie 24-metrového megatrolejbusu tu v Prahe.
Keby si si nevybral električky, akú prácu by si si vedel predstaviť?
Keďže mám ekonomické vzdelanie a baví ma motoristika, tak by som asi skúsil predávať autá, prípadne by som si otvoril autopožičovňu.
Čo by si poradil mladým ľuďom, ktorí zvažujú, či ísť za vodiča/vodičku električky?
Poradil by som im, že je to aj práca pre mladých a ambicióznych ľudí. Ak ich baví doprava, šoférovanie a pohyb v rámci mesta, nech sa neboja a nech to skúsia. Práca v doprave je oveľa záživnejšia, než sa na prvý pohľad zdá.
Ďakujem Dávidovi za čas a ochotu podeliť sa o svoj príbeh. Tento rozhovor je len začiatok – plánujem priniesť ďalšie príbehy mladých vodičov a vodičiek, aby som ukázala, aký rôznorodý a zaujímavý môže byť život v MHD. Ak poznáte niekoho, kto by rád zdieľal svoj príbeh, pošlite mi tip na e-mail: nutalky@gmail.com alebo správu na Instagram @nutalky a pomôžte inšpirovať budúcich vodičov.
nutaly.blog 
Pridaj komentár