Nikdy sme si nemysleli, že to skončí práve takto. Že si v novembri zarezervujeme minikaravan a v auguste pôjdeme na cesty. Hotely vystriedali kempy a hotelové raňajky nahradila kuchynka v karavane. Plán bol jasný od začiatku. Blíži sa naše desiate výročie vzťahu, bolo by fajn niečo už podniknúť. Tak sme podnikli.

Pôvodným cieľom bolo Španielsko. Keďže v práci sme obmedzení dovolenkou v auguste, pretože tento mesiac im najlepšie vyhovuje, museli sme Španielsko zrušiť. Minikaravanom bez klímy by sme to nedali a uvarili by sme sa ešte pred príchodom do cieľa.

Tak sme si zvolili lowcostovú (lacnejšiu) verziu pre menej náročných a krajiny, kde sme ešte neboli a kde nemali denné teploty vyššie ako 30-35 °C.

Urobili sme si vlastne taký okruh. Za Miskolcom sme odbočili doľava na Oradeu v Rumunsku, a potom sme sa zprava od Budašpeti vrátili. Trvalo to “iba” 26 dní.

Navštívili sme krajiny ako: Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Čierna Hora, Bosna, a tranzitovali sme späť cez Chorvátsko a Maďarsko. Dokopy sme najazdili cez 6000 km. Ak sa vám to zdá veľa, tak v práci vieme najazdiť aj trikrát viac za mesiac. Informácie o spotrebe a technických údajoch o karavane a podobne sa dozviete v samostatnom článku.

Prihláste sa na odber najnovších článkov na našom blogu a nič vám neujde.

Kam sa určite vrátime

Najväčším prekvapením bolo Rumunsko 🇷🇴. Keďže sme o ňom počuli všeličo, boli sme veľmi prekvapení, aká krásna krajina to je, nech už máte akýkoľvek názor na ich občanov. Netreba sa stále sústrediť iba na to negatívne; tam sme sa cítili, akoby sme boli v inej krajine. Nemuseli sme sa nejak extra starať o naše veci, celkom bezpečne sme sa tam cítili, aj keď sme boli v hlavnom meste.

Rumunsko má krásnu prírodu, o čom sme sa presvedčili hneď prvý deň. Transfagarasan bola už len čerešnička na torte. Nehovoriac o hlavnom meste, kde sme sa previezli metrom a navštívili kvalitné vegánske bistro či rozprávkové kníhkupectvo. Prepáčte, Martinus alebo Panta Rei, tam to bolo na niečom vyššej úrovni. Viac v samostatnom článku už čoskoro.

Láska na prvý pohľad to síce nebola, no našli sme si k sebe cestu. Skokan roka a krajina, ktorá nám najviac učarovala, bolo Grécko 🇬🇷. Konkrétne Korfu. Lefkáda bola fajn tiež, no nie až tak, aby sme sa tam chceli hneď vrátiť.

Ak ide o Grécko, stretávajú sa tu dva svety. Jeden je ten na pevnine, a druhý sú ostrovy. Momentálne mám tú možnosť porovnať ostrovy so Solúnom, kde sme strávili jednu noc resp. v kempe, a prešli sme ďalej na západ k ostrovom, lebo v Solúne sa nám vôbec nepáčilo. Uvidíme, ako to bude vyzerať južnejšie, keď sa tam raz vrátime.

Grécko je víťaz z jednoduchého dôvodu: dobré jedlo, vynikajúce pivo a radlery (napr. Royal Ionian Radler Beer and Lemon 330 ml) sú top. Nehovoriac o veľmi milých ľudoch a krásnej prírode a to more, priatelia…

Na Korfu sme chceli ísť už niekoľko rokov dozadu, keď sme boli v Albánsku, no nezvýšil sa nám čas. Ani teraz sa nám tam veľmi nechcelo, lebo aj trajekt niečo stál, no nakoniec sme sa odhodlali. Samozrejme, podrobnejšie všetko bude v článku o Grécku.

Kam radšej nie

V Bulharsku 🇧🇬 sme veľa zastávok nemali. Je to jedna z najchudobnejších krajín v únii, a bolo to aj cítiť. Moderné nákupné centrá a supermarkety, ktoré nájdete aj u nás, obklopovali bytovky ako z nejakého hororu až grotesky.

Pri pohľade na ne som bola vďačná za naše bytové družstvá, hlasovania a schôdze. Lebo nie je nič horšie, ako keď sa každý vlastník bytu rozhodne pre niečo iné. Napríklad zamurovať balkón, alebo si urobiť nový, prípadne si namaľovať svoj kúsok fasády a pod.

Jednak mnoho bytových domov chátralo, a už tento podomácky upravený vzhľad im veľmi nepomáhal. No našli sa aj výnimky, ale bolo ich málo.

Na druhej strane bolo Bulharsko fajn, pokiaľ išlo o hrady, kde sme sa bez problémov dostali aj so psíkom (v Grécku sme také šťastie nemali). Bulharská kuchyňa tiež prekvapila.

Samostatnou kapitolou bol už len presun od jednej pamiatky k druhej, čo sme vyriešili prespatím v kempe. Inak, pokiaľ ide o kvalitu ciest, bola to jedna z najhorších krajín. Povedala by som, že porovnateľná s našou.

Krajiny, ktoré by ste mali objaviť aj vy

Ak sledujete Reels (krátke videá) na Instagrame alebo ste na TikToku, iste ste si všimli viaceré videá o objave roka asi každého travel influencera, teda o mestách Budva a Kotor v Čiernej Hore 🇲🇪. Influenceri, ktorí sa živia cestovaním, nahrali niekoľko videí a napísali aj pár článkov. Áno, mali pravdu. Tieto miesta sú prekrásne, no Čierna Hora nie je obmedzená len na tieto dve mestá.

Pre nás bola Čierna Hora príjemným prekvapením, rovnako ako všetky ostatné miesta, ktoré sme navštívili. Najviac sme si cenili to, že sme Luckyho mohli mať na miestach, kde by sme ho v iných krajinách nemohli mať. Patrili sem hrady, kaviarne, reštaurácie – a to všetko aj v interiéroch. Boli sme milo prekvapení.

Ani Bosna a Hercegovina 🇧🇦 sa nedala zahanbiť a tiež nás milo prekvapila. Mestá ako Sarajevo, Mostar alebo Jajce sa postarali o výlet na celý deň.

Sú to krajiny, ktoré sa uchádzajú o vstup do EU, každá je svojská a má čo ponúknuť. Ak hľadáte zmenu a tipy na miesta, ktoré by ste mali navštíviť, ste na správnej adrese. Čoskoro vám o každej vymenovanej krajine niečo prezradím a podelím sa s vami o naše zážitky z ciest.

Tento článok je len také krátke zhrnutie nášho roadtripu, ktorý trval 26 dní.

Paradoxne sme ho strávili na cestách, spali sme v minikaravane v kempoch a občas si aj niečo uvarili, kým sa veci začali trošku komplikovať. Nevzdali sme sa a pokračovali sme ďalej.

Väčšina ľudí dodnes nerozumie, prečo sa dvaja profesionálni vodiči rozhodnú pre dovolenku za volantom a neoddýchnu si v rezorte, kde majú všetko.

Odpoveď je jednoduchá, priatelia. Baví nás objavovať nové miesta a krajiny, kde sme ešte neboli. Nechceme byť obmedzení na destinácie, ktoré nám určuje firma, a vo väčšine prípadov je takmer nemožné si nájsť čas na výlet v okolí, či už kvôli únave alebo nedostatku času.

V rezorte by nás to bavilo pár dní, a potom by sme sa začali nudiť. Nevieme vydržať na jednom mieste tak dlho. Nie sme tento typ cestovateľov. Samozrejme, že sme si dopriali pár dní na pláži, kde sme načerpali energiu, aby sme mohli ďalej výletovať.

Je to predsa len iný druh cestovania. 26 dní sme sa presúvali cez deň, a večer sme si dopriali minimálne 8 hodín spánku. Náš cirkadiálny rytmus jásal od radosti. Nikam sme sa neponáhľali a užívali sme si čaro prítomnosti a naše spontánne výlety.

Jediným deadlinom bol návrat domov kvôli nastúpeniu do práce, čo sme si radšej dali skôr. A urobili sme dobre, vybaliť a znova sa pobaliť (do kamióna) zabralo celý deň.

Ako hodnotíme dovolenku? Na jedničku. Konečne sme boli na cestách súkromne viac ako len počas predĺženého víkendu či dvoch týždňov. Psychológovia a psychologičky tvrdia, že ak si chceme naozaj poriadne oddýchnuť od práce, dovolenka by mala trvať tri týždne, pretože až vtedy sa skutočne dokážeme odpojiť. Tak sme sa odpojili a užili si krásy kočovného života s minikaravanom konečne aj my. 

A čo vy? Preferujete dovolenku v rezorte, alebo by ste sa radšej vybrali na roadtrip? Zanechajte nám komentár pod článkom, ako to máte vy.

@nutaly