Jakub je 22-ročný mladý vodič autobusu, ktorý sa rozhodol ísť za svojím snom aj napriek mladému veku. Hoci pôvodne plánoval jazdiť na kamióne, nakoniec sa rozhodol pre prímestskú dopravu, ktorá mu umožnila spojiť vášeň k šoférovaniu s každodennou prácou na cestách.
V rozhovore sa dozviete:
- Čo ho priviedlo k tomu, aby sa stal vodičom autobusu už v takom mladom veku?
- Ako zvládal prvé dni v premávke a stres z práce?
- Ako reagujú cestujúci na mladého vodiča?
- Čo ho na práci najviac baví a čo je najnáročnejšie?
- Aké má plány a rady pre ďalších mladých ľudí, ktorí uvažujú o vodičáku na autobus?
Čo ťa priviedlo k tomu stať sa vodičom autobusu v takom mladom veku?
Od malička ma to ťahalo za volant a na cesty, no pravdupovediac som nikdy nemal sen jazdiť autobusom. Môj cieľ bol jasný – kamión a jazdiť zahraničie. Po škole som 2,5 roka jazdil na dodávke, ale chcel som ísť už na „veľké“ a nadišla otázka, či naozaj chcem kamión. Po dlhom uvažovaní som sa nakoniec rozhodol začať autoškolu na autobus, ktorú som úspešne zvládol, a začal som jazdiť.
Ako reagovali tvoji známi alebo rodina, keď si im povedal, že ideš jazdiť prímestskú dopravu už v 21 rokoch?
Keďže máme volant v rodine, rodina ma od začiatku podporovala. Kamaráti si však najprv mysleli, že si robím srandu, až kým som reálne nenastúpil do autoškoly.
Od augusta 2022 sa znížil vek na vedenie autobusu z 24 na 21 rokov. Potešilo ťa to, keď si sa o tom dozvedel?
Určite potešilo. Keby sa vek neznížil, nebol by som dnes tam, kde som. S určitosťou by som sa dal na kamión a ťažko povedať, či by som bol s takým životom spokojný alebo nie.
Keď sa ešte len pripravovala zmena a ľudia na sociálnych sieťach ju výrazne odcudzovali, často podceňujúc skúsenosti mladých vodičov, čo by si odkázal týmto skeptikom?
Starší, skúsenejší vodič má síce roky praxe a tisíce, možno až milióny kilometrov odjazdených, a veľmi si takých vodičov vážim, ale nerobí to z neho neomylného človeka. Aj on môže urobiť rovnakú chybu ako mladý vodič s čerstvým vodičským preukazom. Každý raz začínal, postupne naberal prax a robil chyby – a na to netreba zabúdať.
Myslíš si, že nižší vek môže pomôcť prilákať viac mladých vodičov?
Myslím si, že áno, môže to prilákať viac mladých. Určite by to však prilákalo ešte viac ľudí, keby nebol taký drahý vodičský výcvik, psychotesty, KKV a všetko okolo toho. Na druhej strane, väčšina firiem dnes záujemcom ponúka preplatenie všetkých potrebných dokladov. Ak niekoho táto práca naozaj baví a chce sa stať vodičom autobusu, možnosti má a nevidím problém si ten sen splniť.
Pociťuješ kvôli tomu na cestách alebo v práci väčší tlak, keďže si „tá mladá generácia“, ktorá má ukázať, že to funguje?
Absolútne nie. Som veľmi rád za kolegov, ktorých mám – od zácviku až po deň, keď som išiel prvýkrát úplne sám. Mám kolegov, ktorých sa nebojím na čokoľvek opýtať, keď si nie som istý, a vždy mi ochotne poradia. Nikdy sa mi nestalo, že by ma odvrhli alebo nechali „topiť sa“. Ani zo strany dispečingu nemám pocit, že by sa k mladému vodičovi správali inak ako k staršiemu.
Ako ovplyvňuje tvoj vek a mladý vzhľad správanie cestujúcich? Dostávaš nejaké reakcie a ako na ne reaguješ ty?
Prvé týždne si ľudia museli zvyknúť. Najmä dôchodcovia mali rôzne komentáre, samozrejme nie vždy pozitívne, ale nikdy som na ne nereagoval. Stačilo chvíľu počkať, kým si medzi sebou povedali, čo mali na srdci, a bol pokoj. V tejto práci sa treba naučiť na podobné reakcie a komentáre vypnúť hlavu a nezaoberať sa nimi.
Objavujú sa aj pozitívne reakcie? Napríklad, že ich teší, že sa do dopravy hlásia mladí ľudia?
Áno, stáva sa to. Ľudia sa občas prihovoria, že ich teší, že do dopravy prichádzajú mladí ľudia. Dokonca jedna pani, ktorú pravidelne vozím, mi povedala, že vidno, že ma tá práca baví, lebo som každý deň usmiaty a v dobrej nálade. Práve vtedy si človek uvedomí, že tá práca má zmysel.
Ako vyzeral tvoj prvý deň v premávke — bol tam stres, alebo si sa cítil sebavedomo?
Úplne prvý deň, aj celý prvý týždeň, bol v pohode, keďže som mal za sebou kolegu, ktorý mi radil. Horšie to bolo, keď som išiel do premávky už úplne sám. Tam sa objavil jemný stres, hlavne kvôli obsluhe kasy a výdaju lístkov so správnou tarifou. Neovládal som ešte úplne presne postupnosť zastávok, meškanie narastalo a vedel som, že niektorí cestujúci potrebujú stíhať prestupy na ďalšie spoje či vlaky. Nervozita stúpala, ale zvládol som to. Musím však priznať, že prvé dva týždne boli náročné, potom už bolo dobre.
Čo ťa na tejto práci najviac baví a čo je pre teba najnáročnejšie?
Najviac ma baví to, že môžem jazdiť. Ako som už spomínal, volant máme v rodine a môžem úprimne povedať, že ma táto práca naozaj baví. Nikdy by som si nemyslel, že skončím za volantom autobusu, no dnes viem, že to bolo správne rozhodnutie. Každý deň v práci je iný a hoci jazdíme stále tie isté trasy, vždy je niečo iné ako deň predtým. Práve v tom je táto práca rozmanitá a nikdy v nej nie je nuda.
Najnáročnejšie je pre mňa skoré vstávanie, keď mi o 3:30 zazvoní budík a viem, že musím vstať, upraviť sa a vyraziť, aby som nemeškal. Niekedy vie byť náročná aj komunikácia s cestujúcimi, no na to sa dá časom zvyknúť. Samozrejme, ako pre každého z nás, výzvou je aj ranná a poobedná mestská dopravná špička, kde musím v preplnenom meste rozmýšľať aj za ostatných vodičov a jazdiť predvídavo, aby som sa v čo najväčšej možnej miere vyhýbal prudkému brzdeniu a ohrozeniu cestujúcich.
Cítiš, že ako mladý vodič vnášaš do práce nejaký iný prístup?
Áno, vnímam to tak. Keďže som mladý, robím túto prácu stále zo srdca. Baví ma a nerobím ju len kvôli peniazom.
Máš ambíciu jazdiť dlhodobo, alebo to berieš ako odrazový mostík k niečomu ďalšiemu v doprave?
Momentálne si neviem predstaviť robiť nič iné ako jazdiť. Či ostanem pri prímestskej doprave, pôjdem spoznávať svet s autobusom, alebo sa časom rozhodnem pre kamión, ukáže len čas. Samozrejme, nejaké plány mám, ale nikdy nevieš, čo bude o rok alebo o dva, takže nechcem predbiehať.
Čo by si odkázal ďalším mladým ľuďom, ktorí zvažujú vodičák na autobus, ale boja sa reakcií okolia?
Absolútne sa neriadte okolím, choďte si za svojim snom. Život treba žiť tak, aby ste sami boli s ním spokojní, mali v budúcnosti na čo spomínať a nemuseli si povedať, že ste vlastne nič nezažili a pracovali v práci, ktorá vás nebavila. Negatívne reakcie budú vždy, a je len na vás, ako sa s nimi vysporiadate. Začiatky sú ťažké v každej profesii, kým sa so všetkým oboznámite, ale potom to príde samo a už sa na svoje začiatky len pousmejete. Na záver by som ešte dodal, že som rád, že sa na túto profesiu začali hlásiť aj ženy – máte moju plnú podporu.
Ďakujem Jakubovi za čas a ochotu podeliť sa o svoj príbeh. Aj týmto rozhovorom pokračujem v predstavovaní príbehov mladých vodičov a vodičiek a v tom, aký rozmanitý a zaujímavý vie byť život v doprave. Ak poznáte niekoho, kto by rád zdieľal svoj príbeh, pošlite mi tip na e-mail: nutalky@gmail.com alebo správu na Instagram @nutalky a pomôžte inšpirovať budúcich vodičov.
nutaly.blog 
Pridaj komentár